Z KABÍNY: Maksym Chiminets

Makso pôsobil v našom drese už minulú sezónu a s trénerom Grendelom sa dobre pozná, keďže hrával aj za kategóriu U19. Za najpamätnejší moment tejto jesene považuje víťazstvo nad ViOnom. Teší ho, že podpora fanúšikov je teraz silnejšia než v minulej sezóne a verí, že tento trend bude v Pohroní rásť.

Porozprávali sme sa s ním o futbale, živote ďaleko od domova, kultúre aj atmosfére v kabíne.

 

FUTBAL & JESENNÁ ČASŤ

 

Jeseň hodnotí ako cestu, na ktorej každým týždňom rástol:

„Začiatok bol trochu náročný, ale postupne som sa dostal do lepšej formy. Teraz je všetko stabilné a cítim sa dobre,“ hovorí pokojne Makso.

 

Výhodou bolo aj to, že trénera Grendela dobre poznal už z kategórie U19:

„Nebolo pre mňa ťažké prispôsobiť sa. Poznáme sa a vedel som, čo odo mňa očakáva.“

 

Najpamätnejším momentom jesene je pre neho jasná voľba – víťazstvo nad ViOnom:

„Ako tím sme hrali veľmi dobre. Bol to krásny zápas pre našich fanúšikov,“ usmieva sa.

 

Najväčší progres cíti v práci s loptou, na ktorej intenzívne makal.

Za najťažší duel považuje stretnutie so Šamorínom:

„Vonku proti Šamorínu to bolo veľmi náročné,“ dodáva.

 

ŽIVOT NA SLOVENSKU

 

Život v novej krajine priniesol výzvy, najmä v komunikácii:

„Jazyk bol najťažší. Je podobný ruštine, ale aj tak je to veľká výzva,“ priznáva.

 

Slovenská príroda ho však očarila hneď po príchode:

„Máte tu nádherné hory, lesy… Je to tu vo veľkom množstve. U nás na Ukrajine tiež, ale nie až tak.“

 

Rozdiel medzi krajinami cíti najmä v ľuďoch:

„Slováci sú otvorenejší a menej negatívni,“ vysvetľuje.

 

Na región si zvykol rýchlo, aj keď je mentalita iná:

„Veľmi sa mi tu páči,“ dodáva.

 

Vtipnú situáciu zažil:

„Raz sme skoro ráno cestovali autobusom, obaja sme s kamarátom zaspali a prešli sme ďaleko za našu zastávku. Domov sme sa vracali celý deň,“ smeje sa.

 

KULTÚRA & JEDLO

 

Hoci je na Slovensku už dlhšie, tradičné jedlá zatiaľ neochutnal.

Chýba mu však stará dobrá klasika z domova:

„Najviac mi chýba boršč,“ hovorí bez váhania.

 

A ak by mal odporučiť jedno ukrajinské jedlo slovenským fanúšikom?

„Boršč. Jednoznačne.“

 

TÍM & KOMUNITA

 

Atmosféra v kabíne je podľa neho výborná:

„Podporujeme sa navzájom – na ihrisku aj mimo neho.“

 

Najväčším vtipkárom v tíme je podľa neho Samuel Šubert, ktorý vie rozosmiať každého.

 

Fanúšikov si váži veľmi:

„Podpora bola silnejšia než minulý rok. Som za to veľmi vďačný. Dúfam, že to bude ďalej rásť.“

 

OSOBNÉ CIELE & RITUÁLY

 

Pred zápasmi nemá žiadne špeciálne rituály, ale drží sa jedného zvyku:

„Vždy vstupujem na ihrisko pravou nohou.“

 

Jeho futbalové sny sú veľké a jasné:

„Chcem hrať Ligu majstrov za top klub a byť lídrom útoku národného tímu.“

 

Regenerácia po zápasoch nebýva jednoduchá:

„Ťažko sa mi spí. Pomáha mi ľahká rozcvička alebo prechádzka s rodinou.“

 

A čo miluje na futbalovom živote najviac?

„Keď nás fanúšikovia podporujú. A to, že môžem robiť to, čo milujem.“