James Weir (25) prišiel do kádra FK Pohronie na začiatku jarnej sezóny v roku 2019. Pochádza z Anglicka, z Prestonu, kde s futbalom aj začínal. Mladosť však strávil v akadémii slávneho klubu Manchester United, kde ako kapitán doviedol kategóriu do 23 rokov k dvom titulom majstra Anglicka.
Vtedajší tréner United Louis van Gaal o ňom povedal, že spolu s Marcusom Rashfordom sú budúcou osou klubu. Osud to však v prípade Jamesa zariadil inak. V mužskom futbale to skúšal aj v tímoch Hull City, Wigan Athletics, ale jeho kariéru zabrzdilo ťažké zranenie kolena. Tú sa snaží aktuálne reštartovať vo Fortuna lige v mužstve FK Pohronie. Ako sám hovorí, ocitol sa v neznámom prostredí, ktoré mu pomohlo sústrediť sa len na futbal a po dvoch rokoch trápenia sa so zraneniami, ho futbal opäť baví hrať. James Weir sa stal platným a dôležitým členom zostavy FK Pohronie. Ako kreatívny stredopoliar v jesennej časti strelil 5 gólov a aktuálne je najlepším strelcom tímu.
Na Slovensku si viac ako pol roka, už si si zvykol?
Celkom áno. Stále neovládam váš jazyk, ale každý deň sa učím nové slová, takže niečo už rozumiem. Nanešťastie, tu pôsobím v zlej dobe, kvôli koronavírusu nemôžem celkom dobre spoznať mesto s jeho okolím tak, ako by som chcel. Celkovo však môžem povedať, že sa mi u vás veľmi páči.
Popri tréningami a zápasmi nabitom programe, nájdeš si čas aj na spoznávanie okolia nášho mesta a Slovenska?
Máme dosť intenzívny tréningový proces, ale využil som ligové prestávky počas medzištátnych zápasov, ako aj iné voľno, aby som spoznal Slovensko. Niekoľkokrát som navštívil Tatry, Bratislavu, Banskú Štiavnicu s okolím, a tiež sa mi páči vo Zvolene a v Banskej Bystrici. Slovensko je zaujímavá krajina s množstvom krásnych miest.
Ktoré miesta v Žiari máš najradšej? Teda okrem futbalového štadióna...
Mám rád kaviarne vo všeobecnosti. Art café nie je ďaleko od štadióna, tam rád chodím a so spoluhráčmi sa stretávame na námestí v Emporiu na káve, kde si zahráme karty a podobne. Samozrejme, teraz sú kaviarne zatvorené.
Pochádzaš z Prestonu a futbalovo si vyrastal v Manchestri, čo sú omnoho väčšie mestá ako Žiar nad Hronom. Nechýba ti väčší ruch a veľkomestský život?
Ani nie. Je síce pravda, že v niektorých oblastiach je fungovanie vo veľkých mestách ľahšie, ako napríklad výber jedla alebo prepravovanie sa verejnou dopravou, ale skutočne si užívam spôsob života v malom slovenskom meste, akým je Žiar.
V mužstve FK Pohronie si sa už etabloval. Ako by si opísal svojich spoluhráčov a celkovo tím?
Máme výborné mužstvo, ktoré tvorí kvalitný základ slovenských hráčov, doplnený o zaujímavé typy futbalistov zo zahraničia. Myslím si, že tím je dobre vyrovnaný a panuje v ňom veľmi dobrá atmosféra.
Aké sú najsilnejšie stránky tohto tímu, a zároveň, ktoré by mal stále zlepšovať?
Náš tím je schopný konkurovať akémukoľvek mužstvu v lige. S favoritmi súťaže Slovanom a Dunajskou Stredou sme odohrali vyrovnané zápasy. V prípade remízy 0:0 na ihrisku Dunajskej sme boli lepším mužstvom. Našou silnou stránkou je dobré napádanie súpera na jeho polovici, získavanie lôpt a rýchle prechody do útoku. Na druhej strane, bránenie štandardných situácií a protiútokov po našich stratách lôpt sú asi našou najväčšou slabinou. Veľa gólov sme dostali najmä po štandardných situáciách, ktoré sme nezvládli a nebyť toho, v dnes sme v tabuľke omnoho vyššie.
V ostatných zápasoch podávate veľmi dobré výkony, váš herný prejav chvália odborníci, aj fanúšikovia, no stále sa nedarí zvíťaziť a väčšinou zápas skončí remízou. Čím to podľa teba je?
Myslím, že vo futbale je často tenká hranica medzi víťazstvom, prehrou alebo, v našom prípade lepšie povedané, remízou. Vo viacerých zápasoch sme si vypracovali veľa gólových príležitostí a chýbalo skutočne málo, aby sme skórovali viac krát, naopak, súper si vytvoril jednu – dve šance, ktoré premenil a obral nás o body. To sa stalo viackrát. Boli to len detaily, no tie nás obrali v konečnom dôsledku o dosť bodov a iné miesto v tabuľke, aké aktuálne máme.
Aktuálne si s 5 gólmi najlepším strelcom Pohronia. Teší ťa, že ti to na jeseň sypalo?
Som rád, že som mohol tímu pomôcť aj gólmi. Myslím, že tých gólov mohlo byť aj viac, príležitosti na to som mal a mohol som tak byť pre mužstvo ešte viac užitočnejší. Vždy bude pre mňa cieľom byť stále lepší a užitočnejší.
S ktorými hráčmi si najviac rozumieš?
Veľmi dobrým priateľom som s Alieu Faderom, keďže obaja hovoríme anglicky, a to funguje aj mimo tréningov a zápasov. Tiež s Kojom Matičom, Calebom, Cedricom Badolom, Davidom Bangalom. Veľmi dobrým priateľom zo slovenských spoluhráčov je napríklad Paťo Jacko.
V Žiari nad Hronom aktuálne žiješ aj so svojou snúbenicou. Ako spoločne trávite čas?
Veľa sa prechádzame s našimi dvoma psami po prírode v okolí Žiaru. Čas trávime aj pri Netflixe, radi sa chodíme najesť do reštaurácií alebo na kávu, ak sa to, samozrejme, dá, kvôli protipandemickým opatreniam.
Keďže ste obaja z Anglicka, prišli ste do úplne neznámeho prostredia. Nechýba vám častejší kontakt s ľuďmi? Alebo ste už nadviazali kontakty aj s tunajšími obyvateľmi a našli si priateľov?
Trochu nám chýba kontakt s ľuďmi, pretože nie každý tu hovorí anglicky, my zas nevieme po slovensky, takže nie je ľahké nadviazať kontakty. Na druhej strane musím povedať, že prostredníctvom futbalového klubu sme stretli aj niekoľko milých ľudí, ktorí nám pomohli sa tu cítiť ako doma.
Máš 25 rokov a ešte podstatnú časť kariéry pred sebou. Si bývalý kapitán Manchester United U23 a tvoju futbalovú kariéru pribrzdili zranenia. Dnes pôsobíš vo Fortuna lige. Kam by si sa ešte ako futbalista chcel dostať?
Rád by som si zahral niekde v Nemecku. Je tam skvelý futbal a ľudia na štadiónoch sú hotoví blázni.
Keď robíme tento rozhovor, tím FK Pohronie zachvátila pandémia koronavírusu a aj ty si na zozname pozitívnych. Ako si túto správu prijal a ako to zatiaľ prežívaš?
Áno, v pondelok 7. decembra mne, ako aj iným spoluhráčom, vyšiel pozitívny test na koronavírus. Nemôžem povedať, že by ma výsledok testu nejak zvlášť rozhodil. Okamžite som nastúpil do domácej karantény a aktuálne budem v byte zavretý dva týždne. Našťastie, zatiaľ nemám žiadne zásadné príznaky, cítim veľkú únavu v svaloch na tele, ale inak som v poriadku. Verím, že to tak aj ostane, tak ako v mojom prípade, tak aj u mojich spoluhráčov. Verím, že budeme čo najskôr všetci trénovať a na jar pripravíme pre Pohronie veľa víťazstiev.
Na ktoré veci zo Slovenska naozaj nikdy nezabudneš?
Jedlo: Polievka. Pretože tú som jedol skoro každý deň, čo u nás nezvykneme. A určite nikdy nezabudnem na bryndzovú polievku, tá je fakt špeciálna.
Nápoj: Borovička. Na tú tiež nikdy nezabudnem, keďže som jej so spoluhráčmi vypil veľa po úspešnej záchrane v lige na konci minulej sezóny.
Slovo alebo slová: Dobrý deň. To som počúval všade kam som prišiel.
Spoluhráč: Paťo Blahút. Veľmi zábavný chlapík a veľa sme sa rozprávali o Premier League.
Rozhovor pripravil Martin Baláž.