Nový tréner žiarskeho A mužstva má za sebou bohatú futbalovú kariéru. Odohral 275 ligových zápasov, bol olympijský, dorastenecký reprezentant, hráč 21-ky Áčka.
Milan Nemec, rodák z Rudna nad Hronom, hrá futbal od malička. „Bola to doba, kedy ešte neexistovali prípravky, ale na ihrisko som to mal kúsok, tak som tam chodil. Keď som nebol na ihrisku, bil som to na dvore do steny,“ spomína na prvý kontakt s bieločiernou loptou Milan Nemec, ktorý v Rudne žil do svojich 13 rokov a ako s úsmevom priznáva, vždy chcel hrať futbal, akurát na rozdiel od dnešných chlapcov, nechcel hrať za Real Madrid, ale za mužov v Rudne. „Futbal som začal hrávať za školu v obci. Hrával som aj za žiakov a za dorast v Rudne, pol roka som ako 14-ročný hrával za Novú Baňu, potom som, v roku 1974, prešiel do žiarskeho dorastu,“ vymenúva Nemec s tým, že jeho pôsobenie v Žiari bolo vždy úspešné a futbal mu bol takpovediac predurčený. „Môj život sa uberal futbalovou cestou, hoci keď som mal 15 rokov, vyhral som v Žiari atletické preteky. Do diaľky som skočil 625 cm. Atletický tréner ma hneď lanáril do atletiky, ale ja som povedal, nie, ja chcem hrať futbal.“
Milan Nemec hrával v žiarskom dorasteneckom tíme ľavé krídlo. V kádri bol aj jeho starší brat Peter. „Celkovo sme boli veľmi dobrý tím, hrával som vtedy s takými hráčmi ako bol napríklad Turčan, Jožo Dian, Jaro Kališ, Maroš Kopčan, Jaro Kysel, Igor Libo, Lubo Vanko, Ivan Sklenár, ale hlavne tréner Juraj Maxián, ktorý mi dal strašne veľa ako človek, aj ako tréner. V druhom roku sme v dorasteneckej lige skončili druhí,“ spomína Milan, ktorý bol vtedy kapitánom a za sezónu dal 33 gólov. „S touto partiou sa doteraz stretávame,“ dodáva.
V Slovane hrával s majstrami Európy
V 1976 prestúpil, ako 17-ročný, do Slovana, v ktorého kádri boli aj vtedajší majstri Európy. „Sedel som v kabíne, trénoval a hral s majstrami Európy, bol to úžasný pocit,“ hovorí Milan Nemec s tým, že Slovan vtedy viedol Miško Vičan. Spomína však aj na vtedajších hráčov ako Jána Pivarníka, Jozefa Čapkoviča, Antona Ondruša. Za Slovan Milan odohral 10 majstrákov. „Mojím veľkým vzorom bol Jožo Čapkovič, útočník ako ja a odrazu som s ním sedel v jednej kabíne. Boli to skvelé pocity. Chalani ako Jano Pivarník či Marián Masný si ma volali na tréning. Dnes to vo futbale chýba, že starší podržia mladších.“ V tomto období boli tréningy iné, ako sú dnes. „Viac sa kládol dôraz na vytrvalosť. Okrem toho, hrali sme na škvare. Najhoršie bolo v zime, kedy sme to rozšliapali a cez noc to zamrzlo. Rovnako iná bola výstroj, lopty... Bolo to ťažšie, ale taká bola doba,“ dodáva Milan.
Popri futbale navštevoval Milan dva roky žiarske gymnázium, po prestupe do Slovana chodil rok na gymnázium v Bratislave, posledný rok a maturitu robil na košickom gymnáziu. „V Košiciach som však nemohol hrať rok, kvôli prestupovým pravidlám. Zo Slovana ma totiž nechceli pustiť, musel som preto každý štvrťrok podpísať prestup. Trikrát som podpísal, štvrtý už nie,“ spomína na toto ťažké obdobie s tým, že v Slovane hrať nechcel, pretože klub nefungoval tak, ako mal.
Z Košíc sa však vrátil späť do Žiaru, kde hral divíziu. „Opäť sa tu stretlo skvelé mužstvo – Jožo Záhorec, Miloš Ferko, Pavel Kutaš. Trénoval nás Ďuro Maxián a Stano Jarábek. Mal som 18 rokov a dal som 8 gólov.“ Po trištvrte sezóny však prešiel do Bystrice, kde aj študoval na vysokej škole. „Vyštudoval som pedagogickú fakultu, som učiteľ telocviku,“ dodáva Milan Nemec, ktorý sa v sezóne 1982/83 stal najlepším strelcom I. SNFL s 22 gólmi, v Pohári UEFA nastúpil v 3 zápasoch a dal 2 góly a stal sa tiež víťazom Slovenského pohára v 1981.
Za Bystricu hrával 11 rokov
Za Duklu Banská Bystrica hrával od roku 1979 do roku 1990. Prvá historická účasť Bystrice v Pohári UEFA bola 19. septembra 1984. „Dostali sme ako súpera bundesligové mužstvo – Borussia Mönchengladbach. V tomto zápase som strelil krásny gól z 30 metrov a druhý z penalty. Vtedy bolo v Bystrici na zápase asi 20 000 ľudí,“ spomína Milan Nemec a ako podotýka, práve toto bolo jeho najlepšie obdobie. V Dukle stretol aj mnohých výrazných hráčov, ako napríklad Laca Jurkemika, Jozefa Bubenku, Vladimíra Borovičku či Standu Dostála.
Túžbou mladého futbalistu však bolo hrať v zahraničí, čo sa mu aj podarilo. „V roku 1990 som prešiel do nemeckého FC Rot-Weiss Erfurt. Mojou podmienkou bolo to, že za mnou príde moja rodina. Klub však váhal. Po roku mi ponúkli hrať v Belgicku, kde som mohol zobrať aj manželku so synmi Adamom a Andrejom, rozhodol som sa teda ísť do belgického Wielsbeke,“ vymenúva ďalej Milan Nemec, ktorý tu aj s rodinou strávil krásnych 10 mesiacov. „Žili sme pri mori, kde som si na pláži kopal so synmi loptu,“ približuje.
Po návrate na Slovensko pôsobil ako hrajúci tréner v Novej Bani, neskôr v Rakúsku, kde bol tri roky. Od roku 1997 trénoval v Podbrezovej, kde sa s mužstvom dostal z tretej ligy do druhej. „Potom prišiel ku mne tréner Peter Ančic, že ma videl na tréningu a navrhol mi, aby som hral. Dokonca mi doniesol registračku. Za Podbrezovú som teda hral dva roky. Dal som 10 gólov. Keď som končil, mal som 41 rokov,“ dodáva, s tým, že počas pôsobenia v Podbrezovej, ako hrajúci tréner, dal štatisticky každých 33 minút gól a bol vzorom aj pre ostatných hráčov, ktorí ho vyzývali, aby s nimi hrával.
K futbalu patria aj úrazy. Ani tie sa Milanovi Nemcovi počas jeho futbalovej kariéry nevyhli. „Mal som zlomenú nohu aj ruku, najťažší bol asi výron členku. Ruku mi zlomili v ligovom zápase v Chebe, nohu mi zlomili, keď som hral 4. ligu za Novú Baňu,“ uvádza.
Trénuje s najvyššou trénerskou licenciou
Ešte počas pôsobenia v Podbrezovej uznali Milanovi Nemcovi druhú kvalifikačnú triedu, neskôr si dorobil najvyššiu kvalifikačnú triedu – licenciu UEFA Pro, čo znamená, že môže trénovať kdekoľvek v UEFA, a to od roku 2007.
Trénerská kariéra Milana Nemca začala v Podbrezovej, odkiaľ išiel do Žiliny. „Tu som robil asistenta trénera Jurkemika a Peceho, dokonca som 17- krát viedol žilinské Áčko ako hlavný tréner, neskôr som bol v Moravciach, do roku 2010 v Senici. Vlani ma oslovil Rasťo Urgela, aby som trénoval prípravky. Dostal som 2011-ku plus zastrešujem všetky prípravky,“ vymenúva. „Mal som to šťastie, že som prišiel do ročníka, ktorý vedie Michal Košuda. Tréningy má výborne nastavené, trénuje coerver – individuálnu techniku, ktorá chýba mnohým dospelým a ktorá je zanedbávaná,“ prezrádza Nemec, ktorý od 20. septembra tohto roku vedie mužov FK Pohronie s asistentom Rasťom Urgelom.
Obaja synovia futbalisti
Milan Nemec žije s manželkou Janou v Žarnovici. Majú spolu dvoch synov, 32-ročného Adama, ktorý hrá za Dinamo Bukurešť a 26-ročného Andreja, ktorý hrá v Rakúsku. Obaja sú úspešní futbalisti. „Vždy sa ma pýtali, či som chcel, aby boli moji synovia futbalistami. Samozrejme, že človek to privíta, ale nikdy som im neprikázal – robte futbal,“ hovorí ďalej s tým, že mladší Andrej je technickejší a skvelý stratég. „Adam má väčšiu vôľu a agresivitu,“ prezrádza o synoch. Adam, náš reprezentačný útočník, hrá momentálne za Dinamo Bukurešť, odkiaľ prišiel z holandského Willem II, predtým New York City FC. „Aj z manželky sa stal úplný odborník na futbal. Fandíme spolu obom našim synom,“ hovorí ďalej o rodine.
Milan Nemec prišiel do Žiaru ešte v roku 1974, kedy už na futbalovom štadióne stála hlavná tribúna. Prezliekať sa ale ešte chodili do starých drevených šatní na pomocnom ihrisku. „Som rád, že sa nový štadión zrekonštruoval. Celý areál je skvelý - štadión, hala, park, kúpalisko.... Môžu nám ho závidieť,“ dodáva na záver tréner Milan Nemec.