V sobotu čaká náš tím domáci zápas proti Senici. Bude to druhý duel pod taktovkou nového trénera Jana Kameníka. Ako hodnotí tím, hráčov a ako pripravuje svojich zverencov zápas proti Trenčínu?
Prišli ste do klubu pred 10. kolom ligy, ako sa trénerovi nastupuje do "rozbehnutého vlaku"?
Vždy je to trochu zložitejšie. Musíte rýchlo spoznať prostredie, zladiť sa s realizačným tímom a poznať hráčov. Nie je veľa času na zásadné zmeny. Všetko smeruje k súťaži.
Ani tréningový proces nie je možné zmeniť okamžite, skôr postupne. Každý tréner má svoju predstavu a chce ju realizovať. Vždy to ale musí ísť ruku v ruke s tým, aby to hráči dokázali prijať a zvykli si. Na druhú stranu, je nutné povedať, že sa s tímom pracovalo dobre a hráči sú pripravení.
Ako hodnotíte káder? Chýba vám nejaký hráč - post, napríklad útočník, stredopoliar...?
Zatiaľ je na objektívne hodnotenie skoro. Hráčov poznám len necelé dva týždne. Potrebujem viac času a viac zápasov, aby som to dokázal posúdiť. O konkrétnom doplnení tímu sa však bavíme, stále hľadám varianty. Môže sa stať, že ešte niekto príde, dokonca o jednom príchode už rokujeme. Snáď sa to podarí dotiahnuť do konca.
Stihli ste sa už s tímom zoznámiť, poznáte jednotlivých hráčov? Máte spätnú reakciu, aká vládne v tíme atmosféra po vašom príchode?
S tímom som sa zoznámil rýchlo, s hráčmi sa snažím každý deň rozprávať. Chcem ich čo najviac poznať. Neustále sa o nich bavíme aj s realizačným tímom. Nejakú predstavu už mám. Cítim, že v tíme vládne dobrá pracovná atmosféra, ktorú si ale musíme chrániť. Akýkoľvek problém budeme hneď riešiť. Celý realizačný tím to podrobne sleduje. Mojim želaním je, aby sa hráči cítili dobre, aby sa tešili na každý tréning i keď sa bude tvrdo pracovať. Len tak sa môžu zlepšovať.
Aké sú silné stránky nášho tímu?
Silná stránka nášho tímu bude práve tím. Aby sme uspeli, musia sa všetci hráči tímu prispôsobiť. Ten je vždy na prvom mieste. Potom sa môžu vyprofilovať individuality, ktoré rozhodnú v zásadným momentoch zápasu.
Na slovenskej futbalovej scéne ste pomerne málo známy, čo očakávate od vašej premiéry v najvyššej futbalovej lige?
Očakávam, že to bude náročná sezóna. Tímy sú kvalitné a my niektoré z nich chceme dostať pod seba. Moje premiéra nie je až tak podstatná. Dôležití sú hráči. Teším sa na každý zápas a prajem si, aby sa nám darilo, aby sme boli výsledkovo i herne úspešní a aby sa hráči zlepšovali.
Vedenie klubu sa pred začiatkom sezóny vyjadrilo, že cieľom je 10. priečka v tabuľke. Je, podľa vás, tento cieľ reálny?
Cieľ je reálny. Vynaložíme na to maximálne úsilie.
S tímom ste už ako tréner odohrali jeden zápas, proti Trenčínu, môžete ho zhodnotiť- bola tam zvolená pomerne netradičná formácia, čo vás viedlo k tomuto kroku - dvaja hrotoví útočníci a v strede poľa až piati hráči. Prechádza Pohronie na moderný futbal?
Každý tréner verí nejakému rozostavaniu a spôsobu hry. Na druhú stranu, chcem, aby sme boli variabilní a mali pripravené viaceré varianty. Budeme sa rozhodovať podľa toho, ktorých hráčov budeme mať k dispozícii a aká bude ich aktuálna forma. Skôr než moderní, chceme byť úspešní a chceme, aby futbal v Pohroní ľudí bavil.
V sobotu nás čaká duel proti Senici, tá je momentálne v tabuľke tesne za nami, ako vidíte tohto súpera, ako sa na neho pripravujete?
Súper je technicky veľmi zdatný, nebojí sa hrať. Môže sa stať, že nastúpi v podobnom rozostavaní ako my. V kádri majú individuality, ktoré majú svoju kvalitu. Čaká nás náročné stretnutie.
Bude to váš prvý zápas na domácej pôde, síce nebudú na štadióne fanúšikovia, ale ako vy osobne vnímate, že budete hrať doma? Je to pre vás väčšia zodpovednosť?
Zápas doma vás vždy privádza k zodpovednosti. Na domácej pôde si prajeme vyhrávať. Chceme, aby to súperi cítili a chceme, aby mali pocit, že sa z Pohronia budú body voziť veľmi ťažko.
Ako ste sa vlastne dostali k futbalu a čo je aj netradičné, rovno na trénerskú stoličku? Určite ste si niekedy vyskúšali, aké je to obuť si kopačky. Čo je ťažšie - koučovať, alebo hrať?
Futbal ma baví od malička. Priviedli ma k nemu rodičia a veľmi ma v tom podporovali. Hral som na niekoľkých úrovniach. Do tej najvyššej som sa ale, ako hráč, nedostal. Pomerne skoro som začal pracovať ako tréner a priviedlo ma to až na najvyššiu úroveň v Čechách a teraz aj na Slovensku. So Zlínom som si vyskúšal základnú skupinu Európskej ligy. V tej dobe som tam pôsobil ako asistent. Obe dve role - hráčska i trénerská, sú veľmi náročné a jednoznačne povedať, ktorá je ťažšia, nejde. Na každej pozícii sú na vás kladené vysoké nároky a neustále ste pod kontrolou. Futbal ale tiež prináša nádherné momenty a najmä radosť po víťaznom stretnutí je neopísateľná.
Aký ste tréner? Skôr pokojnejší, tichší, alebo energický a dokážete na hráčov zvýšiť hlas?
Skôr pokojnejší. Niekedy ale príde moment, kedy idú emócie von, a to býva hlasné. Emócie sa potom rýchlo snažím dostať pod kontrolu, pretože nadhľad je pre trénera veľmi dôležitý. Energie mám v sebe dostatok a snažím sa ju rozdávať. Trénerská práca ma baví, a to je dôležité.
Na trénerskú stoličku u nás nastupujete po Mikulášovi Radványim, čo je medzi slovenskými trénermi zvučné meno. Neobávate sa porovnávania?
Porovnávaniu sa nevyhnem, je to prirodzená súčasť trénerskej práce. Ja si jeho osoby veľmi vážim. Je to skúsený tréner, ktorý toho veľa dokázal. Nehľadiac na to, že pre Pohronie v minulej sezóne zachránil najvyššiu súťaž. V súčasnej dobe je družstvo dobre pripravené, a to je výsledok jeho práce, spoločne s realizačným tímom. Prajem mu len to najlepšie.