Po takmer troch rokoch sa do klubu vrátil jeden zo strojcov historického postupu do Fortuna ligy a tréner, ktorý prešiel takmer celou štruktúrou nášho klubu. Rastislav Urgela je rodený Žiarčan a je pevne spätý s naším klubom. Po úvodnom zápase v Dolnom Kubíne sme sa spoločne porozprávali na viaceré témy, ktoré určite zaujímajú väčšinu našich fanúšikov.
Za akých okolností prišlo k tvojmu návratu do FK Pohronie?
RU: “V októbri to budú vlastne tri roky, odkedy som odišiel. Prvé kontakty prišli už niekedy koncom marca, keď sme sa stretli s pánom Glezgom, ktorý sa ma spýtal, či by som si vedel predstaviť návrat do klubu. Ja som vlastne ešte vtedy bol zmluvne viazaný v akadémii MFK Ružomberok, preto tie kontakty boli skôr také neformálne, ale samozrejme som povedal, prečo nie? Potom po mojej stáži v Slavii Praha sme sa opätovne stretli, predostreli sme si spoločné predstavy, načrtli sme si formu spolupráce od novej sezóny pri hlavnom trénerovi Peťovi Lérantovi a vtedy sme si už definitívne podali ruky s tým, že sa rád vrátim pomôcť žiarskemu futbalu.”
Sledoval si za ten čas, ktorý si strávil mimo klub pôsobenie nášho klubu vo Fortuna lige?
RU: “Sledoval som Pohronie pravidelne, hoci som teda pre pracovné povinnosti málokedy mohol byť priamo na štadióne. Keď som ale nemohol byť prítomný naživo v Žiari, zápasy som si pozrel aj na internete, pár krát som sa dokonca na našom štadióne objavil ako spolukomentátor pre oficiálneho vysielateľa Fortuna ligy, čo som si ako domáci tréner celkom užíval. Nejak obšírne by som sa nechcel vracať k tomu, čo bolo, tá filozofia sa odlišovala od mojej, ale prišiel nový investor, ktorý chcel tomu dať iný rozmer, mal na to plné právo a treba rešpektovať aj rozhodnutia, ktoré sa urobili. Či si to už tí ktorí konkrétní ľudia vyhodnotili ako chybné, alebo správne nie je na mne, dnes je podstatné čo bude tu a teraz a filozofia, ktorou sa chce klub uberať dnes je samozrejme blízka aj mne. Chceme pracovať s mladými hráčmi, pokiaľ možno lokálnymi futbalistami a je na nás na tréneroch a hráčoch, aby sme si neskôr mohli povedať, že toto je tá správna cesta.”
Keď sme tak sledovali koniec zápasu v Dolnom Kubíne a to, ako žila lavička, tak je asi možné povedať, že spolupráca realizačného tímu celkom funguje, hoci teda to skladanie nebolo úplne typické.
RU: “Peťa som už poznal z fortunaligovej scény, dokonca si pamätám, že sme sa stretli proti sebe ešte keď som viedol Pohronie ako súperi v pohárovom zápase proti Seredi, ktorý sme prehrali 2:3. Vnímali sme sa, sme vekovo príbuzní, Peťo je o rok mladší, rád som prikývol na ponuku spolupráce. On je stále mladý tréner, má vyštudovanú najvyššiu možnú EURO PRO licenciu, je to dobrý odborník a v rozdelení kompetencii nebol žiadny problém. Hlavný tréner povedal, čo odo mňa očakáva, aké veci máme podelené v tréningovom procese. Samozrejme tá spolupráca nie je len o jednom človeku, je to aj o ľuďoch, ktorí tu už boli, či kondičný tréner Miško Polačko, s ktorým sa výborne spolupracuje, alebo Filip Rozenberg ako tímový manažér, ktorý nám dáva všetok potrebný servis. Máme novú posilu Andreja Kostolanského, ktorý má obrovské skúsenosti či už domáce, ale aj zahraničné a myslím, že sa všetci môžeme od neho len učiť a posúvať sa. Je tu nový maser Macko Mareš, ktorého Peťo Lérant pozná zo Serede. Masér výborne zapadol, je to taký náš showman, ktorý stmeluje kabínu ale samozrejme veľký fachman v tom, čo robí. Myslím si, že tvoríme veľmi slušný realizák, ktorý sa dobre dopĺňa a aj tá pohoda v ňom je dôležitá na to, aby sa potom prenášala na hráčsku kabínu. “
Pohronie formuje nový tím, ktorý je výrazne tvorený z domácich hráčov a z mladých hráčov. Aký je tvoj pohľad na túto filozofiu a cestu, ktorou sme sa vybrali?
RU: “Už v úvode po stretnutí s pánom Glezgom, pánom Jurkovičom a generálnym manažérom Filipom Holecom sme sa o tejto stratégii bavili, zhodli sme sa, že je to cesta, ktorou chceme ísť. Mňa to už na začiatku oslovilo, je to smer, s ktorým sa stotožňujem, vidím sa v ňom aj ja a myslím si, že toto by mal byť spôsob ako vrátiť divákov na žiarsky štadión.”
V tomto mužstve je veľmi veľa chlapcov ročníka 2003, ktorý si viedol aj ty a aj to jeden z dôvodov našej spolupráce, skús nám popísať ako ty vidíš ich cestu a ich vývoj, pri ktorom si bol vlastne od začiatku.
RU: “Ja som s nimi bol už od roku 2010, čo je už teda 12 rokov a vnímam ich ako takých svojich ďalších synov popri Samovi, ktorý sa tiež k nám vrátil po piatich rokoch. Poznám od siedmich-ôsmich rokov Viktora Tatara, Mareka Netolického, Aďa Pivarčiho, chlapcov, ktorí skončili v doraste napríklad Tomáša Kukučku a Miša Sučáka, s ktorými sme počítali aj do nášho projektu rozvoja, ktorý tvoríme prostredníctvom našej farmy, kde budú dostávať príležitosť ďalší mladí chlapci. Sledoval som ich aj po svojom odchode do Podbrezovej a pri ich historickom postupe do 1.dorasteneckej ligy, keď vybojovali pre náš klub štatút Akadémie a z tohto mužstva tam bolo šesť chlapcov, ktorých som už predtým viedol a robí mi nesmiernu radosť ich vidieť v dospelom futbale. Priznám sa, že som si to niekedy takto aj vysníval, že títo mladí chlapci budú raz spoločne zbierať ostrohy v seniorskej kategórii.
Hovoríme spolu po úspešnom zápase v Dolnom Kubíne, ktorý nás preveril zo všetkých strán a emócie po veľmi náročnom víťazstve boli naozaj očividné, ako vnímala lavička a celý tím vypätý záver stretnutia?
RU: “Priznám sa, že víťazstvo sme si až tak veľmi neužili vzhľadom na okolnosti okolo zranení niektorých hráčov a po vylúčení Vlada Barboru. Ale keď sme videli, ako tá lavička žije, videli sme zranených hráčov, ktorí nás všetci prišli podporiť a potom sa s nami tešili v kabíne aj s niektorými ľuďmi z vedenia, tak si myslím, že nič lepšie ako takýto štart sa nám nemohlo podariť, aby sme sa stmelili. Potom sme vlastne zistili, že Pohronie nevyhralo úvodný zápas v lige nejakých šesť rokov, tak tento krok bol veľmi dôležitý na začiatok cesty druhou ligou.”
Máme pred ťažkým stretnutím v Komárne, ako sme spomenuli, boríme sa s množstvom zranených, ako do tohto zápasu vlastne pripravíme mužstvo a sa akými očakávaniami ideme na jeho pôdu?
RU: “Nerád by som prezrádzal nejaké taktické zámery dopredu, súperi sú obozretní a sledujú nás. S Komárnom sa dobre poznáme, odohrali sme proti sebe aj slušný prípravný zápas, kde sme vyhrali 2:1, tréner Radványi u nás pôsobil, naopak náš tréner je práve z Komárna, preto sa asi veľmi prekvapiť nemôžeme. Bude to zaujímavý a náročný zápas, je pravda, že zranenia nám robia naozaj problémy, uvidíme, ktorí hráči budú k dispozícii a ktorí nie. Predstavu samozrejme máme, to prostredie nebude jednoduché, ale my ideme vždy do zápasu dať zo seba všetko, či už tam bude ktokoľvek, vieme, že na ihrisku tí chlapci musia nechať všetko, aby sme boli úspešní.”
Keď sa pozrieme na zloženie druhej ligy, kde sa asi nachádza náš klub ambíciami a zámerom v tejto sezóne?
RU: “V prvom rade si treba uvedomiť, že náš klub potrebuje stabilitu a hráčsky káder stabilizáciu. Vo viacerých rozhovoroch generálny manažér avizoval, že vrchol potenciálu tohto mužstva je niekde o dva-tri roky a s tým sa plne stotožňujeme. Nemáme vešteckú guľu, uvidíme sami, ako sa budú mladí chlapci rozvíjať, majú pred sebou ešte kus cesty. Sú vhodne doplnení o kostru mužstva, ktorá tu ostala, prišli zaujímaví futbalisti, ktorí začínajú tvoriť zaujímavý celok a určite chceme trochu ponaháňať kluby na čele. Na postup sú jasní ašpiranti v Košiciach, čo aj samotní Košičania verejne deklarujú a za nás sú práve oni favoritom na postup do Fortuna ligy, či už je to kádrovo, alebo podmienkami, ktoré majú. Je tu ambiciózne Komárno, Petržalka, Humenné a ďalší a my spravíme všetko pre to, aby sme boli týmto mužstvám veľmi ťažkým súperom. Základ je pre nás vrátiť ľuďom v Žiari radosť z futbalu, vraciame sa k piatkovým termínom a veríme, že mix mladosti, dravosti a skúsenosti, spolu s dobrou partiou nás môže dostať s podporou našich ľudí vysoko.”
