Ako u mnohých chlapcov, k rozhodnutiu venovať sa súťažnému futbalu, pomohla Renému rodina. „K futbalu ma priviedol ocino, pretože aj on ho hrával. Mal som vtedy asi 6 alebo 7 rokov,“ spomína René s tým, že rovnako dôležitý bol pre neho aj starý otec, ktorý nevynechal ani jeden jeho zápas. René sa však v tomto období rozhodoval medzi futbalom a hokejom. „Vtedy ma to skôr ťahalo k hokeju. Rodičia s tým však neboli akosi stotožnení, a tak mi ostal futbal,“ smeje sa dnes záložník Pohronia.
Svoju futbalovú kariéru začínal René v MFK Lokomotíva Zvolen, odkiaľ 1. augusta 2012 prestúpil do FK Pohronie. „Chvíľu som pôsobil aj v Podbrezovej, kde som mal navštevovať strednú školu, odradil ma však internát, a tak som sa vrátil späť do Zvolena,“ priznáva stredopoliar, ktorý žije v neďalekej obci Hronská Dúbrava.
Zvolenský dres obliekal René do chvíle, až kým sa, ako sám hovorí, nezačal rozpadávať tím. „Nikto nevedel, čo bude ďalej. Ani ja som nevedel, kde vlastne budem hrávať,“ hovorí a ako podotýka, práve toto bolo ťažšie obdobie v jeho kariére, ktoré mu pomohol prekonať otec. „Ocino raz prišiel domov a povedal mi, aby som si zobral kopačky a chrániče. Nič viac mi však povedať nechcel. Priviedol ma do Ždane, kde som odohral prípravný zápas s B-tímom z Trnavy. Keďže v FK Pohronie boli s mojou hrou spokojní, v klube si ma nechali a hrávam v ňom dodnes,“ spomína na začiatky v FK Pohronie futbalista, ktorý je dnes pevnou súčasťou zostavy A-tímu.
Reného veľkým futbalovým vzorom bol Luis Figo, ktorý hrával za Real Madrid. „Aj mojím obľúbeným klubom je Real už dlhé roky,“ hovorí ďalej stredopoliar, ktorý za svoju kariéru nastrieľal 14 gólov, dostal 4 červené a 32 žltých kariet. Jeho snom je hrať v 1. českej futbalovej lige. A hoci tréningy dávajú zabrať každému, snaží sa svoj voľný čas vyplniť nielen futbalom, ale napríklad aj cvičením vo fitku, či, ako s úsmevom priznáva, aj za počítačom. „Cez leto jazdím často na motorke. Zimu zase trávim najmä na horách na snowborde a, samozrejme, na ľade v korčuliach, aj keď mi teda ten hokej pred rokmi rodičia zatrhli. Keď mám však voľný čas, snažím sa ho venovať najmä svojej priateľke,“ dodáva na záver René Paraj.