Koronakríza a s ňou súvisiace karanténne opatrenia rozdelili nejednu rodinu na Slovensku. Aj niektorí hráči nášho Áčka museli zvážiť, či ostanú v meste, alebo sa vrátia do svojho rodiska. Pred rozhodnutím, či ostať na Slovensku, alebo sa vrátiť do Čiech stál aj náš obranca Petr Pavlík.
Ešte 10. marca sa v našom klube zastavil tréningový proces. Chalani dostali individuálny tréningový plán a rozpŕchli sa domov. „Neviem, ako ostatní chalani, ale ja som nečakal, že to bude na tak dlho a budú až také obmedzenia. Nie je to príjemné, keď sa rozbehne liga, všetko je pripravené a príde prestávka na x týždňov,“ hovorí na úvod Petr, ktorý s manželkou Zuzanou stál pred otázkou, kde prečkať pandémiu. „Keď sme sa dozvedeli, že sa ukončila liga, vrátil som sa do Senice, kde s rodinou bývame. Sledovali sme situáciu nielen na Slovensku, ale aj v Čechách a keď sa začalo hovoriť o uzavretí hraníc, rozhodli sme sa, že bude najlepšie, aby manželka s dcérou Sofii odišli domov do Čiech. Nepočítali sme s tým, že to bude na tak dlho,“ hovorí ďalej o situácii obranca Pavlík s tým, že rodinu nevidel už takmer tri mesiace. „Samozrejme, komunikujeme cez telefón, posielame si fotky, ale rodina mi veľmi chýba. Dcéra bude mať o mesiac dva a pol roka a robí obrovské pokroky, rozrozprávala sa. Na Slovensku som ostal sám s našim štvornohým miláčikom Ozzym, bez ktorého by som to asi nezvládol,“ priznáva Petr s tým, že keby odišiel do Čiech, musel by ísť do dvojtýždňovej karantény, rovnako ako pri návrate na Slovensko. Podľa aktuálnych informácií by však už tento týždeň mohol vycestovať do Čiech za rodinou. Podmienkou je však negatívny test na koronavírus a povolenie z Ministerstva zahraničných vecí SR. „Záleží aj na trénerovi či a na koľko ma pustí,“ vysvetľuje Petr, ktorý ale jedným dychom priznáva, že akonáhle dostane povolenie, nasadá do auta a odchádza. „Neviem, či by sme to opäť takto riešili, ale spätne hodnotím toto naše rozhodnutie za dobré,“ uvažuje hlavne o prípade, kedy by jeho manželka či dcéra potrebovali lekársku starostlivosť.
Karanténu strávil Petr väčšinou na záhrade, staral sa o stromy, kosil trávnik, dokonca vymaľoval kúpeľňu. „Na začiatku som chcel všetko rýchlo stihnúť, ale postupne som zistil, že si čas musím rozvrhnúť, aby som každý deň mal čo robiť. Samozrejme, čas mi vypĺňali aj individuálne tréningy. Tie sme zvládli dobre, čo potvrdili aj testy, ktoré sme robili po návrate na štadión. Keď je človek sám doma, neprinúti sa ale tak trénovať, ako v kolektíve,“ konštatuje obranca Pohronia s tým, že víta opätovné spustenie ligy a verí, že jeho rodina sa už čoskoro vráti za ním na Slovensko.
Petr Pavlík je v Pohroní od začiatku tohto roka na hosťovaní zo Zbrojovky Brno. „Oslovil ma tréner Radványi, s ktorým sme sa už poznali z Myjavy. Neskôr mi zavolal aj športový riaditeľ Miroslav Filipko, či by som bol ochotný prísť hrať za Pohronie, súhlasil som,“ spomína na začiatky spolupráce náš obranca a dodáva, že v Brne by nedostával toľko priestoru. 32-ročnému rodákovi z Opavy nie sú slovenské kluby neznáme, hrával napríklad za FK Senica či Spartak Myjava.