FK Pohronie Žiar nad Hronom Dolná Ždaňa bravúrne zdolal záver skrátenej sezóny, keď v ostatných štyroch zápasoch raz remizoval a trikrát zvíťazil. Zmazal tak 5-bodové manko, na poslednú priečku Fortuna ligy odsunul Nitru a zabezpečil si tak zotrvanie v najvyššej súťaži. Odvtedy prešlo niekoľko týždňov a po krátkej pauze klub úspešne vstúpil do nového ročníka ligy, keď mu po piatom kole patrila 6. priečka v tabuľke. O aktuálnej situácii, ako aj výzvach do budúcnosti sme sa porozprávali s podpredsedom predstavenstva FK Pohronie, a zároveň vlastníkom skupiny spoločností Remeslo, Bohumilom Glezgom.
FK Pohronie pokračuje v písaní najúspešnejšej kapitoly svojej histórie. Ako vy osobne vnímate aktuálne obdobie a pôsobenie A-tímu vo Fortuna lige?
Je to skutočne tak. My sme síce vznikli v roku 2012, ale môžeme hovoriť aj o historickom úspechu z pohľadu zakladajúcich klubov, ktoré sa pod značku Pohronie zlúčili. Nikdy sa ani v Žiari nad Hronom ani v Dolnej Ždani nehrala najvyššia futbalová súťaž, iba teraz od roku 2019. Myslím si, že nikto pri zlučovaní klubov nepredpokladal, že by sme v priebehu niekoľkých rokov mohli postúpiť do prvej ligy a dokonca sa v nej udržať. Z tohto pohľadu vnímam ja, aj moji kolegovia vo vedení klubu, súčasné obdobie za zlatý vek tunajšieho futbalu. Obrovským úspechom bol postup medzi elitu, ale rovnakú hodnotu má aj úspešný boj o záchranu vo Fortuna lige a najmä jeho záver.
Úvodná sezóna vo Fortuna lige vyzerala jej podstatnú časť pomerne depresívne. Mužstvo dokázalo nastúpiť na víťaznú vlnu až v závere sezóny, kedy bol dokonca upravený model nadstavbovej časti. Čím to bolo spôsobené?
V prvom rade tým, že postup do Fortuna ligy nás prekvapil a zastihol nepripravených. A to po všetkých stránkach. Nemali sme medzi sebou ľudí, ktorí by mali skúsenosti s futbalom na najvyššej úrovni a istý čas nám všetkým trvalo, kým sme sa naučili novým veciam a posunuli sa aj k väčšej profesionalite. V II. lige sme ako líder súťaže počúvali názory, že rozdiel medzi II. a I. ligou nie je veľký, že môžeme hrať rovnocennú partiu so štyrmi – piatimi mužstvami Fortuna ligy. Až nová sezóna nám ukázala holú realitu, a že ten rozdiel medzi oboma súťažami je priepastný. Hrá sa tam oveľa rýchlejší, fyzickejší a modernejší futbal. My sme svoj postupový tím výraznejšie neposilnili, na čo sme často doplácali. Samozrejme, hráčom nemôžem nič vyčítať, bojovali na hranici svojich možností, snažili sa vydrieť každý jeden bod a viem, ako ich prehry, najmä na domácom štadióne, hnevali.
Ukázalo sa, aké je dôležité mať skúsenosti s manažovaním mužstva, ako bolo naše v najvyššej súťaži, keď treba hrať o záchranu. Nedegradujem tým prácu bývalého realizačného tímu, ktorý sa zaslúžil o postup do druhej ligy, za čo sme im stále vďační. Mikuláš Radványi spolu so svojim asistentom Jozefom Pavlíkom vedeli presne, čo majú robiť, pretože v podobnej situácii, v akej sme boli my, sa v iných kluboch už ocitli viac krát a vždy sa im podarilo prácu úspešne zavŕšiť. Z odpisovaného mužstva postupne vybudovali nebezpečný tím.
Bolo potrebných niekoľko kôl, kým sa prebudovaný tím zohrá a nie každý zápas vyšiel podľa predstáv. No nakoniec body začali prichádzať v pravý čas a my sme sa na záver mohli radovať z toho, že sme v Žiari nad Hronom uchovali najvyššiu súťaž aj pre minimálne ďalšiu sezónu. Dovolím si tvrdiť, že keby sa hrala kompletná nadstavbová časť, tých víťazstiev by bolo ešte viac a skončili by sme vyššie ako na 11. mieste.
V novej sezóne začalo naše mužstvo ponúkať aj iný štýl futbalu. Hra sa zmenila na agresívnejšiu, živšiu, vytvárame si oveľa viac gólových príležitostí. Kým v minulosti nás považovali za outsiderov, dnes naše mužstvo budí u súperov veľký rešpekt.
Táto zmena bola badateľná už v posledných zápasoch minulej sezóny. Na jednej strane je náš tím výborne fyzicky pripravený, aby zvládol celý zápas hrať agresívne a dynamicky, na čo sme v minulosti nemali. Na druhej strane sa prejavuje vhodné vyskladanie tímu. Partner nášho klubu zo Švajčiarska, ktorý nás zásobuje hráčmi z Afriky, k nám priviedol zaujímavé typy ako Fadera, Badolo a najnovšie aj Bimenyimana. Veľkou posilou sa ukazuje James Weir a jeho skúsenosti z akadémie Manchestru United, pilierom obrany sa stal ostrieľaný Petr Pavlík, ktorému od novej sezóny výborne sekunduje mladý talentovaný stopér Špiriak, vyrovnané výkony ponúka Chríbik, viditeľne napreduje Paťo Blahút a mohol by som pokračovať ďalej. Náš tím aktuálne pracuje ako jednoliaty celok, všetci hráči si zaslúžia naše uznanie a sú skutočne hodní ich prezývky Pohronské osy. Veľkou škodou pri ich výkonoch je súčasná spoločenská situácia, ktorá nám obmedzuje návštevnosť, pretože som presvedčený, že svojimi výkonmi by si zaslúžili viackrát vypredať žiarsky štadión a hrať pred takou kulisou.
Vedenie FK Pohronie zadefinovalo pre túto sezónu cieľ minimálne 10. miesto v konečnej tabuľke. Nie je to vzhľadom k uvedeným skutočnostiam príliš skromné a málo ambiciózne?
Chceme sa držať pri zemi. To, že sa nám vydaril vstup do sezóny a pohybujeme sa v strede tabuľky (rozhovor sa uskutočnil 3.9. pozn. red.), ešte neznamená, že začneme mať prehnané ambície. Vieme, že náš káder nie je veľmi široký, že nemáme juniorku alebo úspešnú mládežnícku akadémiu, ktoré by nám v prípade potreby dokázali doplniť pripravených mladých hráčov. Vieme, že pracujeme s najnižším rozpočtom v lige. Toto sú premenné, s ktorými musíme rátať. Preto je pre nás prioritné, aby sme, bez veľkých záchranárskych stresov, skončili v bezpečných vodách a vyhli sa aj baráži. Akékoľvek vyššie umiestnenie bude príjemným bonusom, prípadný stred tabuľky by bol fantastický. Ale načo o tom hovoriť, budeme radi, keď budeme pokračovať v najvyššej súťaži a pracovať na rozvoji klubu.
Hovoríte o najnižšom rozpočte v lige a o neustálej profesionalizácii a zlepšovaní sa. Čo to konkrétne znamená?
Bolo by ideálne, keby po postupe do Fortuna ligy k nám niekto prišiel a povedal - tu máte neobmedzené zdroje, nastavte si klub podľa svojich predstáv a angažujte, koho potrebujete. Bohužiaľ, takto to nefunguje. Preto ideme krok po kroku, podľa možností, ktoré nám umožňuje náš rozpočet. Na druhej, strane sme vďační aj za tie podmienky, ktoré sme aktuálne schopní vytvoriť na to, aby sa v Žiari mohla hrať najvyššia súťaž. Náš rozpočet je tvorený združenými prostriedkami mesta Žiar nad Hronom, skupiny spoločností Remeslo, spriaznenými spoločnosťami našej skupiny a desiatkami iných sponzorov, od významnejších, až po drobných. Vážime si každého jedného, kto prispeje na chod nášho klubu a pomôže tak k jeho rozvoju. Aktuálne sa k nám už oficiálne pripojil aj náš švajčiarsky partner. Na chode klubu sa bude podieľať finančne, manažérsky a bude aj naďalej vyhľadávať talentovaných zahraničných hráčov pre FK Pohronie. S narastajúcimi zdrojmi sa budú môcť u nás skvalitňovať aj podmienky na profesionálny futbal. V týchto dňoch pracujeme na rozšírení priestorov pre náš tím. Do dvoch mesiacov by sme mali mať k dispozícii nové regeneračno-tréningové centrum. V tejto fáze ešte nechcem prezrádzať podrobnosti. Postupne budeme profesionalizovať aj realizačný tím. Veľký priestor pre zlepšovanie je tiež v systéme mládežníckej základne nášho klubu. Aj k tomuto sa chceme dostať v blízkej dobe. Určite by som chcel vyzdvihnúť úroveň spolupráce s mestom Žiar nad Hronom a obcou Dolná Ždaňa a ich angažovanosť do chodu klubu. Obe samosprávy robia v rámci ich možností maximum pre to, aby náš klub napredoval a podmienky sa zlepšovali. Sme za to vďační a myslím, že môžu byť veľkým pozitívnym príkladom aj pre iné kluby
S futbalovým manažmentom ste začínali pred viac ako dvadsiatimi rokmi v Dolnej Ždani. Tamojší klub TJ SOKOL sa vám podarilo z najnižšej súťaže dostať až do druhej ligy. Po zlúčení sa s FK Žiar nad Hronom a vznikom nového klubu FK Pohronie, ste sa dostali až na vrchol organizovaného slovenského futbalu, do prvej ligy. Kde vidíte klub vy osobne o päť či desať rokov?
Je pravda, že keby mi niekto na začiatku funkcionárskej kariéry predpovedal, že raz budeme hrávať súťaž proti Slovanu, Trnave či Žiline, za reálne by som to asi nepovažoval. A dnes je to nakoniec skutočnosť. Verím, že v rovnakej realite bude FK Pohronie aj o päť či desať rokov. Budem skutočne šťastný, ak sa z nášho malého klubu stane profesionálna, dobre fungujúca organizácia, ktorá ponúka atraktívny futbal, krásne športové prostredie a bude schopná vychovať z mladých talentovaných chlapcov kvalitných hráčov pre A-mužstvo a slovenský futbal. Verím, že sa dobuduje štadión, jeho infraštruktúra a naše zápasy budú navštevovať tisíce fanúšikov. A všetci sa budeme radovať z futbalu.