Napísali o nás na www.corgonliga.sk
Tri tesné prehry a jedna remíza na začiatok jari náladu v o záchranu bojujúcom Pohroní určite nezlepšili. Z posledných jedenástich zápasov, čiže proti všetkým súperom z 2. ligy, dokázali zverenci Štefana Zaťka zvíťaziť iba v jedinom – s Dubnicou.
Po dueloch na ihriskách druholigových favoritov (Prešov, Podbrezová), privítali posledný víkend na vlastnom trávniku Senec. Opäť však z toho bola len tesná prehra (1:2). „Pripravovali sme sa na niečo úplne iné, chceli sme na súpera vybehnúť a vtlačiť mu našu hru. Žiaľ, zľakli sme sa, zasekli a vôbec nám to nešlo. Po prvom góle v druhom polčase sme úplne odpadli, tým sa ukázalo, že nemáme ešte stále dostatok skúseností ustáť takúto záťaž. V súťaži sa prakticky len učíme, pre niektorých hráčov to bol veľký skok. Tabuľka pre nás nevyzerá vôbec dobre, no aj tak máme stále všetko vo svojich rukách. Treba zvládnuť rozhodujúce zápasy a vyhnúť sa baráži. Musíme strašne zamakať, aby sme to, čo vieme, pretavili do výsledkov a dobrej hry,“ analyzuje jeden z najskúsenejších hráčov Pohronia Marián Adam.
V tíme možno násjť množstvo kvalitných futbalistov, ktorí sú známi aj z iných druholigových klubov. Duel proti Sencu mohol byť špecifický pre Pavla Orolína, ktorý v tamojšom mužstve pôsobil do tohto zimného prestupového obdobia celý kalendárny rok. Marián Adam jeho minulosť ale nijak špeciálne nevnímal ani pred zápasom. „V tejto súťaži sa mužstvá vzájomne veľmi dobre poznajú. Že by nám Paľo mal vravieť nejakú taktiku, ako na súpera, tak to isto nie. Všetko je dnes o disciplíne a tvrdom prístupe. To nášmu vzájomnému zápasu chýbalo,“ nešetrí kritikou. „Z prvých štyroch jarných stretnutí máme iba jeden bod. Mali sme silných súperov, ale na to sa nemôžeme vyhovárať. Mrzia ma hlavne prehry na našom trávniku, domáce prostredie často rozhoduje o zápase a treba tieto stretnutia vyhrávať. Na druhej strane, musím poznamenať, že boli z našej strany relatívne dobré náznaky na skórovanie už aj v Prešove či v Podbrezovej,“ zamyslel sa s nádejou Adam.
Tridsaťdvaročnému stredopoliarovi vychádza jarná časť celkom dobre. V prvom zápase proti Trnave ešte nenastúpil, v ďalších dvoch s Prešovom a Podbrezovou sa ale presadil gólovo. Pre odchovanca Tatrana bol veľmi emotívny hlavne ten prvý gól, ktorým naviac rozhodol o jedinom jarnom bode Pohronia do tabuľky. „Stále som oficiálne hráčom Prešova, je to navyše môj materský klub, a preto bol ten pocit po góle trošku zvláštny. V Tatrane sú všetko moji kamaráti. Nuž, na deväťdesiat minút sa od toho musí futbalista odosobniť, to patrí k futbalu,“ vysvetlil Adam, ktorého unavujú otázky či nadviaže na minulú sezónu, kedy na jar v drese Rimavskej Soboty skóroval osemkrát. „Pre mňa je prvoradé, aby sme sa vyhli baráži, aby sme začali vyhrávať. Koľko gólov dá Majo Adam, je úplne jedno, ja som si sem neprišiel nič dokazovať, chcem len pomôcť kolektívu,“ hovorí.
Marián Adam bol jednou z najzvučnejších zimných posíl Pohronia. „Kontaktovali ma už v decembri, no ja som ešte absolvoval skúšku v Nemecku, tam to však stroskotalo na administrácii. Po dvoch týždňoch som sa vrátil a keď sa Pohronie ozvalo druhýkrát, neváhal som. Prostredie ma veľmi milo prekvapilo. Každým rokom sa tu systematicky postupovalo, práca má hlavu aj pätu. Našiel som tu skvelú partiu, výborného trénera. Tréningy, prípravy, všetko má zmysel. Človek sa nemôže na nič sťažovať. Akurát ho môžu mrzieť posledné výsledky...,“zhrnul futbalista, ktorý jesennú časť sezóny odohral v štvrtej najvyššej súťaži v Rakúsku. Nad ukončením kariéry ale neuvažuje. „Tohto roku budem mať 33, čo ešte nie je taký vek, aby som s futbalom musel skončiť. Všetko sa odvíja od zdravia, a to mi, chvalabohu, slúži dobre. Pokiaľ je hráč v mužstve, kde má dobrého trénera, kolektív a kde ho to baví, tak vôbec nemyslí na ukončenie kariéry. Kým budem zdravý, chcem určite stále hrávať na čo najvyššej úrovni,“ zakončil Adam.