Reč je o našom stredopoliarovi Peťovi Mazanovi, ktorý kope do lopty od svojich 5-tich rokov. Najprv za klub v rodnej Prievidzi, neskôr za Trenčín, Bystricu, Skalicu či poľský Radomiak Radom. Do Pohronia prišiel na hosťovanie pred začiatkom tejto sezóny.
Ako si spomínaš na svoje futbalové začiatky?
Začiatky s futbalom si pamätám, ako keby to bolo včera. Mal som 5 rokov, býval som pri betónovom ihrisku, kde sa hrávala mestská liga. Behal som okolo celého ihriska a podával lopty. Cez polčas som si strieľal na prázdnu bránku a vtedy za mnou prišiel neznámy človek a spýtal sa ma, kde bývam, nevedel som, o čo mu ide. Prišli sme k nám, povedal rodičom, že mám talent a raz budem úspešný futbalista. Tak som od 5-tich rokoch do 15-tich hrával v Prievidzi. Už vtedy p. Sojka trénoval mládežnícke kategórie a trénuje ich doteraz. Nedávno sme sa stretli a zaspomínali sme si na túto príhodu, spýtal sa ma, či mal pravdu.
Mnohých futbalistov viedol k tomuto športu otec. Ako to bolo u teba?
Neviedol ma nikto k futbalu, nie som zo športovej rodiny. Mama chcela zo mňa doktora, tak som musel chodiť až do 4. ročníka na jazykovú školu a nechcela o futbale nič počuť. Až časom ju rodina presvedčila, aby ma nechala robiť, čo chcem a prešiel som do futbalovej triedy.
Robil si okrem futbalu aj iný šport?
Nevenoval som sa nikdy aktívne žiadnemu inému športu a ani neľutujem. Futbal je najkrajšia a najrozšírenejšia hra na svete.
Pospomínaj na kluby, v ktorých si hrával. Ktorý z nich ti dal najviac?
Ako som už spomínal, do 15-tich rokoch som hrával v Prievidzi, potom som sa presunul do Trenčína, kde som bol do 23-ky. Z Trenčína som bol na hosťovaniach v Zlatých Moravciach, Banskej Bystrici a v Skalici. Následne som hral v Poľsku v Rakow Czestochowa a Radomiak Radom, z ktorého som na hosťovaní v FK Pohronie. Každé pôsobisko ma obohatilo, niekde som zažíval aj ťažké chvíle, a práve preto som teraz silnejší človek. Takže ťažko vybrať jeden klub, hlavné je, že žiadne rozhodnutie neľutujem.
Kto je tvojím futbalovým vzorom a ktorému klubu fandíš?
Vzory som mal, keď som bol mladší. Najväčší vzor bol Steven Gerrard z Liverpool FC. Páčia sa mi hráči, ktorí vždy nechajú na ihrisku srdce. A klub? Liverpool FC.
Ako vznikla tvoja spolupráca s Pohroním?
Oslovil ma bývalý športový riaditeľ Róbert Jež, vracal som sa po zranení kolena a v Poľsku mi povedal tréner, že začnem na lavičke. S tým som nesúhlasil a hľadal som možnosti na hosťovanie.
Ako vnímaš Pohronie ako klub, zázemie, kabínu...?
Klub vnímam pozitívne, lebo postupne chce zlepšovať podmienky pre A tím, ale aj pre mládež. Ide sa postupnými krokmi, a to je veľmi dôležité. Myslím si, že každý v klube sa už zoznámil s najvyššou ligou a zachránime spoločne Fortuna ligu pre Žiar nad Hronom. Kabína je vynikajúca rodina, vieme si pomôcť aj mimo ihriska. Preniesli sme to aj na ihrisko, hráme tímovo. Dúfam, že prídu aj adekvátne výsledky.
S ktorými spoluhráčmi si rozumieš najviac?
Rozumiem si so všetkými, nemám problém s nikým. Najviac mimo štadióna trávim čas s Pavlíkom a Obročníkom.
Hrával si už na mnohých ihriskách, ako si spokojný so žiarskym zrekonštruovaným štadiónom?
Štadión je síce menší, ale útulný a na našu ligu bohato stačí. Dúfam, že zlepšenými výsledkami pritiahneme viac divákov a ako na začiatku sezóny, bude problém zohnať lístky na futbal.
Voľného času máte teraz, keď sa nehráva, trochu viac. Ako ho tráviš?
Voľný čas trávim s mojim psom Ronym, venujem sa rodine, ktorá býva v Bojniciach. Keď je to možné, idem na masáž, do wellnesu, keď nie, tak pozerám Netflix. Raz do týždňa chodím do Banskej Bystrice, kde trénujem s Andrejom Cabanom. Najväčšia moja závislosť je káva. Mám dosť voľného času, a preto sa ho snažím aktívne využiť, ale nemám problém aj preležať celý deň v posteli. Hlavne teraz, keď je dôležité ostať doma.
Narážaš na situáciu, ktorá je momentálne na Slovensku. Liga sa momentálne nehrá, máte individuálne tréningy... Ako teraz trénuješ ty?
Máme individuálne plány, takže každý deň mám čo robiť. Fitnes centrá sú zatvorené, tak posilňujem doma a chodím behávať do lesa. V najbližších týždňoch to bude o zodpovednosti každého jedného z nás. Som rád, že vláda prijala hneď na začiatku prísnejšie pravidlá ako v iných krajinách. Apelujem na všetkých, aby nosili rúška a rukavice, treba chrániť seba, ale aj okolie, a aby sme vychádzali iba v nevyhnutných situáciách. Radšej vydržať mesiac v úplnej karanténe, ako žiť v obmedzenom režime polroka alebo rok. Je to len na nás.
Zrejme sa už tešíš, keď sa opäť začne hrať. Povedz nám na záver, aký je tvoj cieľ v Pohroní?
Tak cieľ môže byt len jeden, a to je záchrana. Osobne mi je jedno, či to bude v baráži, alebo priamo. Ľudia v Žiari nad Hronom si zaslúžia Fortuna ligu a my preto spravíme všetko.