Kapitán nášho A-čka Lukáš Pelegríni nám v rozhovore prezradil, že jeho obľúbeným hráčom bol Roberto Baggio, fandil aj Stevenovi Gerrardovi. Dozvedeli sme sa aj to, aké sú jeho futbalové ciele či ako trávi svoj voľný čas.
Lukáš sa k futbalu dostal už ako malý chlapec, keď si v rodnej dedine Repište s kamarátmi kopal do lopty. Základnú školu navštevoval v Hliníku nad Hronom, kde začal hrávať za žiakov druhú ligu. Ako sa to stalo mnohým futbalovým hviezdam, aj Lukášovi pomohla náhoda či šťastie. „V Hliníku sme hrali jeden turnaj, na ktorý sa náhodou prišiel pozrieť tréner z Nitry, ktorý v tomto regióne dovolenkoval,“ spomína kapitán nášho A-čka s tým, že práve tento tréner si ho všimol a stiahol do Nitry na skúšku. „Po niekoľkých tréningoch tréner povedal, že ma berie. Hneď som si podal prihlášku na stavebnú priemyslovku do Nitry,“ hovorí ďalej Lukáš, ktorého rodičia nečakali, že práve futbal bude to, čo ho chytí za srdce. Až Nitra ich usvedčila v tom, že futbal je pre Lukáša to pravé. V Nitre hrával na poste ľavého obrancu a ľavého stredopoliara. „Po pol roku som sa stal kapitánom vo svojej kategórii, dokonca som bol v reprezentácii do 17 rokov. Posledný rok v doraste však začala Nitra uprednostňovať domácich hráčov, rozhodol som sa teda prestúpiť do Zlatých Moraviec, ktoré v ten rok postúpili do ligy a vyhrali Slovenský pohár.“ V tomto období bol Lukášovým veľkým vzorom Roberto Baggio, neskôr Steven Gerrard a mužstvo Liverpool. „Veľmi sa mi páčil štýl týchto dvoch hráčov a chcel som sa im podobať,“ vysvetľuje Lukáš.
Vraj najhorší prechod je z dorasteneckého tímu do mužského. Vtedy išiel Lukáš do mužstva v Zlatých Moravciach. „Tréneri mi dali šancu, aby som sa išiel ukázať do A-mužstva. Na prípravu som mal možno tri týždne, nechali si ma však v kádri, a nakoniec som odohral aj zápasy v Pohári UEFA a dva roky som hral ligu s FC ViOn Zlaté Moravce.“ V roku 2008 sa žiarsky futbalový kapitán vrátil do FK Žiar nad Hronom spolu s trénerom zo Zlatých Moraviec. „V lige som ako mladý hráč nedostával toľko priestoru hrať a ja som hrať chcel. Zišla sa nás tu dobrá partia, mesto Žiar žilo futbalom a mali sme dokonca v polovici sezó 10 bodový náskok na čele tabuľky. Potom prišlo obdobie krízy a mužstvo sa po zime zo súťaže odhlásilo,“ spomína ďalej Lukáš, ktorý pokračoval v Šamoríne. „Absolútne som nevedel, do čoho idem, ale nakoniec som bol nadmieru spokojný. Ľudia boli úžasní, prostredie vynikajúce. V Šamoríne som bol rok, hrali sme dva prípravné zápasy proti TJ Spartak Myjava, kde som sa ukázal a následne prestúpil do tohto tímu. V Myjave som bol rok a pol a potom, v roku 2014 som sa vrátil do FK Pohronie,“ hovorí ďalej s tým, že mal v tomto období vážne zdravotné problémy, ktoré ho na jeden celý rok vyradili z hry. „Roztrhol som si krížny väz v kolene, museli ma operovať, nasledovala zdĺhavá rekonvalescencia. Najväčšou oporou v tomto období mi bola rodina, manželka Lívia a synovia Damián a Kristián. Aj vďaka nim som sa zotavoval a dostával opäť do kondície veľmi rýchlo. S deťmi sa človek jednoducho nenudí,“ smeje sa Lukáš, ktorý má momentálne veľmi dobrú formu.
Lukáš Pelegríni momentálne trénuje pod trénerskou taktovkou Milana Nemca, ktorý hráčom pripravuje tréningový plán. „Pokiaľ mám dvojfázový tréning, odchádzam z domu o 7.00 ráno a prichádzam o 19.00 večer, prvý tréning je doobeda, potom máme obed a oddych, o 15.00 je ďalší tréning a regenerácia,“ vymenúva Lukáš, ktorého voľný čas vypĺňajú deti, ale aj oprava rodinného domu, ktorý kúpil v Banskej Štiavnici.
Snom mladého začínajúceho futbalistu Lukáša Pelegríniho bolo dať aspoň jeden ligový gól. „To sa mi podarilo v Myjave. Dal som tam tri ligové góly, najpamätnejší bol asi doma so Zlatými Moravcami, keď som dal v 83. minúte na dva jedna pred plným štadiónom. Ďalší pekný gól som dal v baráži, ale asi najcennejší bol gól na novom štadióne v Žiari, prvý gól na štadióne pred mnohými ľuďmi,“ spomína Lukáš a dodáva, že dnes je pre neho dôležité, aby ho futbal napĺňal, a aby sa z neho tešili nielen hráči, ale aj diváci.