Ladji Mallé je v našom klube už 8 mesiacov. Tento 19-ročný ofenzívny krídelník pochádza z Mali. Slovensko je jeho prvou európskou krajinou, do ktorej ho futbal zavial a FK Pohronie prvým klubom. V minulej sezóne nedostával počas tvrdých záchranárskych prác množstvo príležitostí. No vo viacerých zápasoch ako striedajúci hráč ukázal, že v ňom drieme veľký potenciál. V druhom kole aktuálnej sezóny Fortuna ligy otvoril skóre proti Michalovciam a ako striedajúci hráč v Žiline priniesol oživenie do našej ofenzívy a skorigoval stav stretnutia na 1:3. LADJI MALLÉ z Mali.
Ladji, rozprávame sa po anglicky a túto reč ovládaš veľmi dobre. Je to aj tvoj materinský jazyk?
Vôbec nie. Materinský jazyk je Bambara, čo je typický jazyk pre ľudí v Mali, odkiaľ pochádzam a aj z regiónu, v ktorom som sa narodil. V Mali žije viacero skupín obyvateľov, Bambari sú najväčšou skupinou. Druhým, oficiálnym jazykom, je pre mňa francúzština, ktorú ovládam výborne, angličtina je až tretím jazykom. No hovorím ňou veľmi dobre. Som teda pripravený hrať futbal po celom svete (smiech).
Ako by si nám priblížil svoj domov v Mali?
Mali patrí k najväčším krajinám v západnej Afrike, no počet obyvateľov nie je až taký veľký, o niečo viac ako na Slovensku. Ja osobne pochádzam z malého predmestia hlavného mesta Bamako. Je to pár kilometrov do mesta, no výhodou je, že tam nežije toľko ľudí. Máme všetko, čo potrebujeme, môj domov mám rád. Pochádzam z veľkej rodiny, dohromady je nás desať, mám bratov aj sestry. Dvaja starší bratia sú taktiež futbalisti. Dokonca obaja hrávali za mládežnícke reprezentačné výbery Mali.
Takže nie si prvý, kto sa cez futbal dostal do Európy?
Nie nie, obaja bratia v Európe už hrali. Starší z nich bol v AS Monako, no odtiaľ sa znova vrátil do Afriky, kde aj dnes hráva. Mladší z nich, Ally, už prešiel viacerými klubmi a ligami. Začínal v mládežníckych kategóriách anglického Watfordu, hral La Ligu za Granadu, Seriu A za Udinese, vo švajčiarsku za Grasshopers Zürich a aktuálne pôsobí v tureckej lige v Malatyaspore.
Takže môže to byť pre teba výzva, prekonať ako hráč svojich bratov.
Určite áno. Obaja sú pre mňa odmalička veľkými vzormi a vzal som si od nich veľa dobrého. A samozrejme, budem rád, keď ich prekonám, je to taká bratská súťaž medzi nami.
Máš 19 rokov, všetko ešte pred sebou. FK Pohronie je tvoj prvý klub v Európe a určite máš vysnívané kluby alebo ligy, kde by si sa raz rád dostal. Ktoré sú to?
Aktuálne moja pozornosť smeruje plne na slovenskú ligu, FK Pohronie a moje vlastné výkony. Chcem čo najviac hrávať a neustále sa zlepšovať, aby sa zo mňa mohol stať kvalitný a platný hráč. A samozrejme v budúcnosti, ak to bude možné a budem tak kvalitný, rád by som si zahral v niektorom z klubov francúzskej, nemeckej alebo anglickej ligy. Dnes však chcem ísť krok za krokom, tvrdo trénovať, zlepšovať sa, aby som mohol pravidelne nastupovať za tím. Na začiatku súťaže sa mi podarilo už 2 krát skórovať, z čoho mám veľkú radosť.
No po troch kolách si vlastne najlepší strelec mužstva s dvoma zásahmi.
Určite je to super pocit, ale viem, že je to len začiatok súťaže. Podarilo sa mi ich dať, verím, že dám ďalšie. Pre mňa je teraz najdôležitejšie stále tvrdo pracovať, vyžiť každú príležitosť, aby som sa presadil. Verím, že prídu kvalitné výkony, ako moje, tak aj celého tímu, verím, že sa prácou a výkonmi prepracujem do základnej zostavy a budem prospešný pre FK Pohronie v lige.
Prišiel si na Slovensko v januári, určite si sa musel adaptovať na prostredie, počasie, na štýl života. Ako si to zvládol?
Na začiatku to bolo skutočne ťažké. Hlavné tá zima. Prišiel som v januári, keď tu boli mínusové teploty, čo som nikdy predtým nezažil. Ani sneh som nikdy naživo nevidel. Trénovať v mrazoch a vôbec naučiť sa v zime existovať, bola pre mňa veľká výzva. Na druhej strane mi veľa ľudí pomohlo adaptovať sa. Z klubu alebo z hotela, kde bývam. Medzi spoluhráčmi mi veľmi pomohol Berni Petrák, ktorý síce už z klubu odišiel, ale ako na priateľa na neho nikdy nezabudnem. Personál hotela a reštaurácie sa ku mne ale aj ostatným hráčom, ktorí sme prišli z iného kontinentu, správajú neskutočne priateľsky a milo. Cítim sa tu ako doma a ďakujem im za to. Už som sa adaptoval a môžem sa koncentrovať len na hru.
S kým si najviac v klube rozumieš?
Ako som spomenul, veľkí kamaráti sme boli s Bernim Petrákom, aktuálne mi je najbližší Dao. Je tiež z Afriky, mladý ako ja, máme veľa spoločného.
Ako tráviš voľný čas v Žiari?
Väčšina môjho času je spojená s futbalom. Keď máme voľno, chodíme von do mesta, posedíme si v kaviarni, alebo trávime čas v hoteli. S Adlerom a Cedricom Badolom sa spolu hrávame na playstation, s Daom sa chodíme prechádzať mestom alebo po okolí. Nenudím sa tu. Som spokojný s podmienkami, ktoré máme a aj so spôsobom života v malom meste, akým je Žiar nad Hronom.