Bolo to v roku 2019 a mimochodom na vínnom festivale. Loïc Favré sa vtedy zoznámil s predstaviteľmi FK Pohronie. Práve ten sa stal adresou, na ktorej by chcel naplniť svoje idey o fungovaní futbalového klubu. Tridsaťosemročný Švajčiar, ktorý sa v súčasnosti posúva spomedzi sponzorov do radov akcionárov FK Pohronie, nielen o tom hovoril exkluzívne pre denník Šport.
Vy sám ste hrávali futbal. Ako sa na svoju kariéru pozeráte spätne?
„Musím povedať, že profesionálnu kariéru som začal veľmi mladý. Ako sedemnásťročný som odohral prvý profesionálny zápas. So všetkou skromnosťou musím podotknúť, že ma v mojej krajine považovali za veľký talent. Hral som za reprezentácie Švajčiarska. V 17 až 19 rokoch som hral proti budúcim špičkovým hráčom na svete ako Iniesta a Reyes. Žiaľ, zabrzdil ma otras mozgu. Mal som len 21 rokov, keď sa mi to stalo. Bol som vtedy hráčom Bellinzony. V nemocnici som skončil asi sedem alebo osemkrát. Uvedomil som si, že to už nie je bezpečné. Radil som sa s trénermi i odborníkmi. Skončil som, napriek potenciálu, ktorý som ako futbalista mal.“
Náročná situácia… Ako ste uvažovali ďalej?
„Začal som študovať biznis na univerzite v Lausanne. Viete si predstaviť, že to bol celkom šok, pretože ako futbalista som v čase mojej profesionálnej kariéry nedržal v ruke knihu možno tri roky. Bolo to pre mňa dosť tvrdé, vrátiť sa k štúdiu rôznych teórií a poučiek. Myslím si síce, že som inteligentný, ale skok z profesionálneho futbalu na univerzitné štúdium bol tvrdý. Nakoniec som to zvládol. Bolo to náročné, futbal mi chýbal, veľmi ho milujem.“
Kedy ste ho začali spájať s biznisom?
„Študoval som aj preto, aby som sa dostal do kontaktu s veľkými spoločnosťami. To sa mi podarilo, keď som už počas štúdia bol v kontakte so spoločnosťou Wasserman Media Group. Je to najväčšia spoločnosť na svete v oblasti športového marketingu. Zábavné bolo, že vo Švajčiarsku pritom nemali nikoho. A tak tí chlapci z Ameriky oslovili mňa. Keď som ukončil univerzitu a získal titul, pozvali ma do Washingtonu a ponúkli mi rovno pozíciu šéfa pre futbal vo Švajčiarsku. Mojou úlohou bolo hľadať pre nich najlepších hráčov v mojej krajine. Pre mňa perfektná kombinácia, zladiť vyštudovaný biznis i futbal. Päť rokov som pracoval pre túto spoločnosť. Bola to skvelá skúsenosť. Veľa som sa naučil, Američania mi ukazovali, ako sa dá spájať biznis a šport. Ale aj to, ako sa baviť s hráčmi, s klubmi, ako rokovať a vyjednávať transfery a kontrakty. Pomohlo mi to aj ako človeku. Veľa som cestoval, v Miami som bol takmer rok. Spolupracoval som na množstve transferov do Ameriky a MLS.“
Potom ste boli v Servette Ženeva.
„Rysovalo sa mi niekoľko zaujímavých možností. Stále som bol mladý, ale pritom už dosť skúsený, takže som bol zaujímavý pre futbalové kluby vo Švajčiarsku. Začalo to Luzernom, v ňom ma chceli ako šéfa skautingu. Pokračovalo Sionom, ktorého majiteľ mi fandil a chcel ma za športového riaditeľa. Tretím bol Servette Ženeva, vo Švajčiarsku veľký klub. Pre mňa výnimočný, keďže bol spojený s mojím otcom a bol to klub môjho srdca. Na jeho štadión som chodil už ako dieťa. V tridsiatke som teda mohol byť riaditeľ v mojom vysnívanom klube. Rozhodol som sa do toho ísť, ponúkli mi zmluvu na tri roky. Mal som voľnú ruku, dalo by sa povedať, že mi dali do rúk kľúče od klubu. Servette bol skvelý klub, ale, žiaľ, v tom čase nebol stabilný. Každé tri roky sa menilo vedenie, samozrejme, aj hráči. Možno som aj urobil chybu, pretože som mohol ísť do Luzernu, ktorý je pokojnejšou adresou a bol by som tam súčasťou niečoho dlhodobého. Išiel som však za svojím srdcom a vášňou. Bolo to fajn, mali sme podporu tímu, trénerov, štábu, fanúšikov, bola to super skúsenosť. Prezident klubu ale menil svoj pohľad každé dva dni a videl som, že to takto ďalej nepôjde.“
Jednoduchá otázka: prečo práve FK Pohronie?
„Jednoduchá odpoveď: lebo rád stretávam a spoznávam ľudí. Po tom všetkom, čo som už spomínal a po tom, čo som úplne porozumel modelu futbalového priemyslu, som chcel niekde preniesť moju víziu. Začal som už uvažovať o vstupe do futbalového klubu. Navštívil som niekoľko krajín, možno desať- pätnásť klubov. Počúval som ľudí v nich, spoznával ich vízie. Potom som bol v Bratislave - pretože som mal dobré spomienky na Slovensko, kde som bol už dvakrát predtým - kde som sa stretol s vám asi dobre známym človekom. Bol to Dušan Tittel, s ktorým sme sedeli na káve. Hovorili sme o kluboch na Slovensku a on mi povedal, že vzhľadom na moje vízie je tu jeden, ktorý by odporúčal. Bol ním FK Pohronie.“
Ako to pokračovalo?
„Dohodli sme si stretnutie. Cestoval som do Žiaru. Pohronie vtedy hralo dôležitý druholigový zápas o postup. Stretol som sa s Igorom Rozenbergom, rovnako s Martinom Balážom. Mal som z toho všetkého skvelý pocit. Pomyslel som si, že to by mohol byť môj osud. Bol som o tom presvedčený okamžite.“
Aké sú teda vaše ambície?
„Pohronie je malý klub s malým rozpočtom, aj na slovenské pomery. To je realita. Chcel by som priniesť svoje skúsenosti z futbalového biznisu. Je to momentálne dosť komplikované, hoci je to veľká výzva. Chcel by som do klubu priniesť hráčov zo zahraničia, pomôcť k tomu, aby sa z Pohronia stal moderný klub. Keď sa pozriete na najlepšie kluby na svete - samozrejme, nechcem to porovnávať - môžu byť pre nás v tomto smere inšpiráciou. V nemeckom Bayerne Mníchov je Lewandowski, ktorý je Poliak a popri ňom mnoho Francúzov, ako trebárs Tolisso. Chcel by som, aby v Pohroní boli čo najlepší hráči, ktorých si môže klub dovoliť. Majoritu kádra by však mali tvoriť Slováci a Česi. Budem úprimný - vždy som bol presvedčený o potenciáli afrických hráčov. Aj v Pohroní vidíme Aliho Faderu či Cedrica Badola a vidíme, že do futbalu priniesli radosť a schopnosti.“
Potešili vás výsledky dohrávok Pohronia?
„Samozrejme, veľmi. Ale najviac ma potešilo mentálne nastavenie. Počas zimy sa udialo veľa vecí. Strašne veľa. Začalo sa úplne inak od momentu, keď v októbri prišiel tréner Jan Kameník. Zmenili sa veci v kabíne a prejavili sa aj na ihrisku. Prišli noví hráči, čo je vždy náročné, pretože musíte nájsť rovnováhu, aby to fungovalo. Neboli zvyknutí hrať spolu. Bola to veľká výzva pre klub i realizačný tím. Nebolo to jednoduché. Mnohé rozhodnutia boli náročné, robili sme ich však všetky spolu. Gratulujem Janovi Kameníkovi a jeho realizačnému tímu. Odviedli vzrušujúcu a neskutočnú prácu. Čo by som chcel podčiarknuť, to je mentalita tohto tímu. To je to najkrajšie. Nie všetko je dokonalé a ja to viem. Keď sa však pozriete na Davida Bangalu, Petra Pavlíka, Petra Mazana, Patrika Blahúta, Ladjiho Malleho a ďalších, keď sa pozriete do ich očí, tak vidíte, že sú pripravení zomrieť za tento klub. To je podľa mňa to najkrajšie na FK Pohronie. Máme tím, ktoré má dušu leva!“
Váš otec sa zaujíma o tento projekt?
„Áno, absolútne. On futbal miluje, je perfekcionista. To, čo miluje najradšej, je niečo vo futbale vytvoriť a postaviť. Keď vidí, že prinášame nové talenty z Afriky, ktorí pritom ladia so slovenskými a českými hráčmi… Aj jeho potešili posledné dva výsledky Pohronia. Hovoril mi, chlapci, robíte tam niečo veľmi dobré. Bol to dobrý pocit. Satisfakcia, ktorá prichádza po tom, čo sa do niečoho vložíte.“
Keďže teraz má váš otec čas, pozrie si zápasy Pohronia?
„Nie je veľmi zbehlý v technológiách, ale sleduje to na livescore a podobných aplikáciách s výsledkami. Sleduje to však úplne šialene a áno, môžem povedať, že fandí Pohroniu.“
Hovorili ste o tom, že Pohronie môže byť vaším osudom. Veľa ste už naznačili, ale aký je váš sen v súvislosti s ním?
„Nechcem, aby si ľudia mysleli, že som skromný minimalista, ale malá porcia môjho sna sa už naplnila. Bol ňou úspech v prvých dvoch zápasoch, keď sme videli túžbu a vôľu v očiach hráčov. A atmosféra, ktorú teraz v klube cítiť. Dúfam, že si to budeme držať do konca sezóny. Som rád, že cítime podporu fanúšikov Pohronia a že máme takých hráčov, pri ktorých vidíme, ako bojujú za klub. To je najdôležitejšia vec v športe. Mojím snom je aj to, aby značka klubu FK Pohronie znela silnejšie, aby mala väčšiu reputáciu a kredit aj v Európe. Nechcem tvrdiť, že Pohronie raz bude víťaziť nad Bayernom a Marseille. Som realista. Ale bol by som rád, keby si ľudia jedného dňa povedali, že sme v FK Pohronie pracovali dobre a vyprodukovali talentovaných hráčov, ktorí boli pripravení na úrovni. To je moja hlavná idea v Pohroní.“
Viete si predstaviť, že by si raz Pohronie zahralo so Servette?
„Prečo nie? Keď hrali v minulom roku v Európskej lige proti Ružomberku... Nechcem však o tom snívať príliš, pretože ako hovorí jedno porekadlo vo francúzštine: „To najkrajšie prichádza na konci dňa.“ Takže nechcem byť „snílek“, ale už teraz som dosť naplnený z toho, že vidím, aký je tento tím.“
KTO JE LOÏC FAVRÉ
Loïc Favré sa narodil 20. januára 1983. Bol talentovaným hráčom, na pozícii stredopoliara hral za Yverdon, Lausanne Sports a AC Bellinzona. Hral za reprezentácie Švajčiarska v kategóriách do 16, 19 a 20 rokov. S aktívnou kariérou skončil ako 21-ročný. Následne študoval, pracoval v športovom marketingu, v rokoch 2013 - 2014 pôsobil ako športový riaditeľ a šéf skautingu Servette Ženeva. Jeho otec je Lucien Favré. Ten hral na pozícii záložníka v rokoch 1976 - 1991 za Lausanne, Xamax Neuchatel, Servette Ženeva, FC Toulouse a opäť Servette. Bol 24-násobným reprezentantom Švajčiarska a potom úspešným trénerom, ktorý koučoval aj v kluboch ako Servette, FC Zürich, Hertha, Borussia Mönchengladbach, Nice a Dortmund. Na poslednej adrese skončil v decembri 2020.
ZÁUJEM O KLUB VRAJ RASTIE
Zima bola v FK Pohronie zaujímavá. Do kádra pribudli hráči ako Ladji Malle, Adler Da Silva (kedysi Servette), výraznou posilou je Thomas Heurtaux (kedysi Udinese, Caen…). „V poslednom čase máme veľa telefonátov z hráčskych agentúr a veľkých klubov, i takých, ktoré hrajú v Lige majstrov. Je to veľká vec a pre nás aj odmena, že je o nás takýto záujem a že je záujem o to, aby sa talenty posúvali do nášho klubu. Nehovorím, že Pohronie bolo predtým neznáme, ale myslím si, že sa už zviditeľňuje viac,“ hovorí Loïc Favré.
ZMENY V ŠTRUKTÚRE AKCIONÁROV
FK Pohronie doteraz vlastnilo mesto Žiar nad Hronom (50%) a obec Dolná Ždaňa (50%). Percentuálny pomer sa mení. Mestské zastupiteľstvo v Žiari nad Hronom schválilo odpredaj 20% akcií v celkovej nominálnej hodnote 5000 eur Loïcovi Favrému. Ten navyše získa 10% akcií od obce Dolná Ždaňa. Do klubu ako spoluakcionár vstupuje aj slovenská spoločnosť Remeslo, dlhodobý generálny partner klubu. Nové rozvrstvenie akcionárskych podielov v FK Pohronie bude vyzerať takto: mesto Žiar nad Hronom (30%), Loïc Favré (30%), spoločnosť Remeslo (30%) a obec Dolná Ždaňa (10%). Zmeny v prospech Favrého a spoločnosti Remeslo (získa 20% akcií od Dolnej Ždane) ešte musí odsúhlasiť obecné zastupiteľstvo Dolnej Ždane, čo pre pandemickú situáciu a karanténu zatiaľ nebolo možné.
Zdroj: Mojmír Staško / sport.aktuality.sk
www.sport.aktuality.sk/c/483251/novy-spolumajitel-fk-pohronie-loic-favre-mame-tim-ktory-ma-dusu-leva