David Hrnčár prišiel do FK Pohronie koncom januára tohto roku, keď hral klub ešte v II. lige. V dvanástich zápasoch sa mu podarilo do súperovej bránky vsietiť dva góly. Dnes vďaka Pohroniu hráva najvyššiu ligu a na trávniku sú mu súpermi hráči z najlepších slovenských klubov.
Davidovi, ktorý je v Pohroní na hosťovaní z bratislavského Slovana, bol futbal od malička súdený. Jeho otec Norbert Hrnčár je bývalý úspešný slovenský futbalista, ako kapitán získal v roku 1999 double so Slovanom Bratislava. V súčasnosti pôsobí ako tréner a pre svojho syna je veľkým vzorom. „Moje prvé futbalové kroky boli na starom Tehelnom poli, keď ešte otec hrával futbal a brával má na tréningy,“ hovorí o prvom kontakte s loptou mladý futbalista. Aj napriek úspešnej kariére svojho otca sa nikdy nestretol s tým, že by ich dvoch porovnávali. „Vždy som sa sústredil na seba a na to, že by som chcel byť raz lepší ako otec, to ma motivuje. Myslím si, že otec bol výborný futbalista, má za sebou veľa úspechov, ale ako hovorím, chcel by som byť ešte lepší.“
Dvadsaťjedenročný David síce pred príchodom do Žiaru hrával v Bratislave, ale za skupinu tretej ligy. Trénoval však s prvým tímom Slovana, čo je pre neho obrovská skúsenosť. Práve preto nás zaujímalo, čo ho motivovalo, že prikývol na ponuku, ktorá prišla z Pohronia, ktoré v tom čase hralo druhú ligu. „Nebolo to ťažké rozhodovanie. V Slovane som trénoval s A tímom, no cez veľkú konkurenciu som veľa priestoru nedostal, akurát som nastupoval za B tím a za Slovan som si vo Fortuna lige odohral len 5 minút. Chcel som sa ísť niekam rozohrať a Pohronie mi prišlo ako dobrá voľba, takže som vôbec neváhal, keď ma Pohronie kontaktovalo,“ približuje na úvod David, ktorý bol aj pri tom, keď Pohronie postúpilo z II. ligy do najvyššej súťaže. „Bolo to niečo úžasné. Veľmi rád na to spomínam. Pocity boli neuveriteľné, všetci sme sa veľmi tešili. Ja osobne som to bral ako posun v mojej kariére, keďže som cítil možnosť, že si zahrám konečne najvyššiu súťaž,“ hovorí o pocitoch tesne po postupe do najvyššej slovenskej súťaže a ako podotýka, bol to jeden z jeho cieľov, takže bol naozaj veľmi šťastný, keď Pohronie do Fortuna ligy postúpilo.
Najťažšími súpermi sú pre nás tí, s ktorými sa môžeme hráčsky rovnať.
V II. lige strelil David v 12 zápasoch 2 góly. Na svoj prvý gól vo Fortuna lige zatiaľ stále čaká. Predsa len, súperi v I. lige sú kvalitatívne na inej úrovni ako v nižšej súťaži. „Ja osobne si myslím, že najťažší súperi sú takí, s ktorými sa môžeme rovnať, ako napríklad Zlaté Moravce, Nitra či Senica. Sú to bojovné a veľmi náročné zápasy. Naopak, proti ťažším súperom sa mi hrá lepšie. Asi najlepšie sa mi hralo proti Dunajskej Strede. Škoda, že som tam nedal gól. Určite som mal možnosti na to, ale verím, že to v najbližších zápasoch už príde. Tie silnejšie mužstvá hrajú otvorenejší futbal, sú vyššie a tým pádom, keď dostanem loptu na krídle, môžem ju viacej potiahnuť a skúsiť súperovu obranu prešprintovať po čiare,“ zamýšľa sa talentovaný futbalista. David hráva najčastejšie na pozícii pravé krídlo alebo pravý ofenzívny záložník. Najnovšie ho však tréneri nasadili aj na pozíciu pravého obrancu. Ktorá pozícia mu teda vyhovuje najviac? „Najradšej hrám na pravom krídle, cítim sa tam najlepšie, ale nemám problém ani s tým, keď ma tréner postaví na pravú obranu. Na oboch postoch sa snažím splniť všetky úlohy a pokyny od trénera a zahrať čo najlepšie.“ Okrem krídla a zálohy si David vyskúšal hrať aj na inej pozícii. „V doraste som chvíľu hrával ešte na poste hrotového útočníka, ale potom som sa usadil na pravom krídle, kde sa mi najviac páčilo, že môžem útočiť, brániť, dávať centre a góly. Mám asi aj na to nejaké predpoklady, keďže mam dobrú kondíciu a vládzem veľa behať. Myslím si, že nie som najpomalší,“ hovorí s úsmevom.
Verím, že po skončení sezóny budeme v strede tabuľky.
Z fanúšikovskej základne po zápasoch na Davidovi adresu nie raz odznelo, že hra vpredu mu lepšie pasuje, je rýchly, lopty vie spracovať a darí sa mu prihrávať aj z rohu ihriska, čo si už hráči vpredu vedia pekne spracovať. Ako on vidí zápasy, kde síce gól nedá, ale vie naň prihrať? Je radosť rovnaká, ako keby gól strelil? „Radosť je rovnaká, pretože je aj dôležité dobre nacentrovať, alebo prihrať spoluhráčovi, ktorý ten gól dá. Samozrejme, aj to sa ráta do individuálnych štatistík, čo je pre mňa dobré, keďže som ofenzívny hráč. No to najdôležitejšie je pomôcť tímu, či už asistenciou, alebo gólom,“ konštatuje na margo gólových príležitostí šikovný krídelník.
Pohronie je v najvyššej súťaži nováčikom. Momentálne podáva kolísavé výkony, darí sa mu skôr na ihrisku súpera ako pred domácim publikom. „Nálada v kabíne je normálna. Každý vie, ako na tom sme. Musíme sa sústrediť na každý zápas, do ktorého ideme vždy so zámerom vyhrať. Určite nechceme prvú sezónu hneď vypadnúť, ale udržať sa bude náročné. Verím však, že to zvládneme. Ja osobne si myslím, že určite nejaký tlak je, že sme už dlhšie nebodovali naplno, no osobne to vôbec nevnímam. Sústredím sa len na seba, tím a zápasy, ktoré nás čakajú,“ hovorí o nálade v kabíne a ako naznačuje, Pohronie musí ešte o svoje pevné miesto v najvyššej lige zabojovať. A kde vidí David Pohronie po skončení sezóny? „Verím, že v tabuľke budeme čo najvyššie a že sa budeme pohybovať niekde okolo stredu tabuľky, na 7. alebo 8. mieste.“
Bežný deň profesionálneho futbalistu
Aj keď si zrejme mnohí z nás myslia, že každý deň má profesionálny hráč zaplnený iba futbalom, nie je tomu tak. „Podľa toho, aký máme program,“ vyvracia niektoré názory David a približuje, ako vyzerá jeho bežný deň, keď sa práve nepripravuje so spoluhráčmi na ligový zápas: „Keď máme jeden tréning, ráno vstanem, dám si raňajky a dobrú kávu, ktorá ma naštartuje. Potom si idem niekedy zacvičiť, alebo si doma spravím nejaké cvičenia, keď som veľmi stuhnutý. Potom nasleduje obed, ďalšia káva a tréning. Po tréningu ideme s chalanmi rovno na večeru a po večeri už iba oddychujem a regenerujem, aby som bol na ďalší deň znova pripravený.“ Keď je David v Žiari, voľný čas trávi väčšinou so spoluhráčmi Martinom Vantrubom a Marekom Bartošom. Ako partia chodia spolu na kávu, alebo na byte, v rámci zábavy a voľného času, hrajú FIFU na Playstation. „Keď je v telke nejaký dobrý zápas, tak si ho pozrieme. Ale keď prídem domov, do Bratislavy, tak najradšej trávim voľný čas s priateľkou a rodinou,“ prezrádza mladý futbalista a ako naznačuje, v kabíne Pohronia vládnu dobré vzťahy: „Najviac si rozumiem s Martinom Vantrubom, Marekom Bartošom a s Davidom Kondrlíkom.“
Životný sen
Životným a hráčskym vzorom Davida ja jeho otec. Najobľúbenejším tímom je Liverpool a obľúbeným hráčom dlhoročný bývalý kapitán tohto tímu Steven Gerrard. O Cristianovi Ronaldovi si myslí, že je najlepší futbalistom súčasnosti. Ako s úsmevom podotýka, je to proste stroj. Aj vďaka takýmto futbalistom je veľkým snom Davida zahrať si jednu z TOP 5 líg sveta. „Úplný strop by bolo hrať v Premiere league. Je to však iba sen. Zatiaľ som tam, kde som a pracujem na tom, aby som išiel vyššie a vyššie,“ dodáva na záver talentovaný futbalista, ktorý má pred sebou ešte určite úspešnú kariéru.
(li)