Daniel Ściślak sa stal hráčom FK Pohronie len 4. augusta. Získali sme ho na hosťovanie do konca sezóny z poľského klubu Górnik Zabrze. V legendárnom poľskom klube pôsobil v mládežníckom tíme, no taktiež aj v seniorskom A-mužstve. Na svojom konte má aj jeden štart za reprezentáciu Poľska do 21 rokov. Hneď v prvých dvoch zápasoch za Pohronie ukázal, že je právom považovaný za talentovaného a platného hráča, v stretnutí proti Seredi bol dokonca najlepší na ihrisku.
Do FK Pohronie si prišiel na hosťovanie až tesne pred tretím súťažným stretnutím. Ako sa zrodila zmena tvojho pôsobiska?
V Górniku Zabrze som strávil 4 roky. Dva roky som pôsobil v mládežníckom tíme a dva roky som bol už súčasťou seniorského A – tímu. Po týchto dvoch sezónach som dostal možnosť hrať prvú ligu v nejakej inej krajine. Nakoniec to bolo Slovensko a FK Pohronie, lebo ponuka z tohto klubu znela najlepšie. Už po pár týždňoch strávených v Žiari nad Hronom môžem povedať, že som spokojný s rozhodnutím hrať za FK Pohronie. Zatiaľ sa mi tu páči a užívam si to. Môj druhý zápas proti Seredi mi vyšiel, mal som gólovú asistenciu, hralo sa mi dobre. Verím, že pomôžem mužstvu ešte viac, že okrem prihrávok dám aj dôležité góly.
Je to pre teba veľká zmena prísť z tradičného poľského klubu akým je Górnik Zabrze do mladého a malého klubu akým je FK Pohronie?
Sú to určite úplne odlišné kluby. Górnik je jeden z najväčších a najstarších klubov v Poľsku. Má veľký štadión, veľké množstvo fanúšikov, patrí medzi kluby s najväčším počtom ligových titulov. Oproti nemu je Pohronie mladý klub, ktorý len teraz začína písať svoju históriu. Aj atmosféra vnútri klubu je skôr komorná, rodinná. Čo však ako problém nevidím, len porovnávam. Podobnosť vidím v vo oboch ligách, aj v Poľsku aj tu sa hrá podobným štýlom. V slovenskej lige je možno viac intenzity a v Poľsku je viac tímov na rovnakej kvalitatívnej úrovni ako na Slovensku.
V zápase proti Seredi bol najlepším hráčom.
Do tímu si sa pripojil až po prvých dvoch kolách. Po niekoľkých dňoch si už nastúpil v základnej zostave v Žiline. Ako si vnímal svoj ostrý štart za nový klub?
Pre mňa osobne bol zápas proti MŠK Žilina veľkou skúsenosťou. Súper podal vynikajúci výkon a môžem povedať, že je to jeden z najlepších tímov, proti ktorému som kedy hral. Mrzí ma, že sme nedokázali viac vyťažiť zo zápasu, ale to je futbal, treba prijať aj prehry a uznať kvalitu súpera.
V druhom zápase proti Seredi si bol už najlepším hráčom na ihrisku, do zostavy ligového kola ťa zaradili aj Fortuna liga aj VOYO. Ako si vnímal druhý zápas v žlto-modrom drese?
Som veľmi šťastný a poctený, že som bol takto ohodnotený, keďže som na Slovensku nový a neznámy hráč. Mám radosť z toho, že som pripravil gól Milošovi Lačnému a vyrovnali sme tak stav na 1:1. Škoda, že sme nestrelili aj víťazný gól. V mojom prvom zápase sme prehrali, v druhom remizovali, čiže vychádza mi to tak, že v najbližšom zvíťazíme. A rád by som sa tom podieľal aj gólom. Pozitívom pre mňa je aj to, v oboch zápasoch som dostal dôveru odohrať plných 90 minút.
Ako by si sa ty sám charakterizoval ako hráč?
Som futbalista, ktorý miluje loptu, rád rozohrávam, tvorím hru. Myslím, že som typický hráč číslo 8, stredopoliar operujúci od šestnástky po šestnástku. Snažím sa útočníkom pripravovať góly, no taktiež viem gól streliť. Rozohrávanie priamych kopov nie je moja silná stránka, no centre z rohových kopov zahrávam, myslím, slušne. V minulých rokoch som zahrával aj pokutové kopy, v tých si verím a premieňal som ich. Samozrejme, som si vedomý aj slabších stránok, na ktorých zlepšení tvrdo pracujem tréning čo tréning.
So spoluhráčom Aleksandrom Paluszekom na štiavnických jazerách.
Ako si po svojom príchode zapadol do tímu?
Spoluhráči sú veľmi priateľskí, zažil som tu skvelé a otvorené privítanie. Atmosféra v kabíne je veľmi dobrá, aj to je jeden z dôvodov prečo sa v novom klube cítim príjemne. A som tu s Aleksandrom Paluszekom, spoluhráčom a kamarátom z Górniku, ktorý sem prišiel o čosi skôr. Taktiež jazyková bariéra so slovenskými spoluhráčmi je minimálna, poľsko-slovensky sa vzájomne dohovoriť dá, a taktiež vieme komunikovať anglicky.
Mal si už čas spoznať aj mesto a okolie Žiaru nad Hronom?
Ja aj Aleksander tu máme priateľky, takže spoločne vo štvorici spoznávame aj mesto aj okolie. Už sme si urobili výlety aj do Zvolena, Banskej Bystrice, boli sme v čarovnej Banskej Štiavnici a kúpali sme sa v Počúvadlianskom jazere. Slovensko je bohatá krajina na krásy. Teším sa na ligovú pauzu, vtedy bude viac času spoznať ju lepšie. Mám rád hory, jazerá, a preto sa chystáme navštíviť vaše Tatry či iné pohoria.
Pohronie sídli malom meste v strede Slovenska. Nie je pre mladého futbalistu rytmus života v meste s 19 tisíc obyvateľmi príliš jednotvárny?
Nepochádzam z veľkého mesta, no je pravda, že moje rodisko Jastrzębie-Zdrój je väčšie ako Žiar nad Hronom, žije tam asi 90 tisíc ľudí. Inklinujem skôr k menším mestám, nie k veľkým sídlam ako Varšava či Wroclaw. Malé mesto aktuálne vnímam ako výhodu. Pokojný život mi vytvára priestor na dokonalé sústredenie sa futbal. Prišiel som sem trénovať, hrať, zlepšovať sa a pomôcť tímu FK Pohronie, moja pozornosť bude smerovať len na futbal. Vyhovuje mi, že na štadión sa dá prejsť aj pešo a vlastne nikam to nemám ďaleko. Som rád, že som tu.
Ako vidíš najbližší zápas proti FC ViOn Zlaté Moravce – Vráble?
Ako som spomenul, po prehre a remíze je čas, aby sme vyhrali. Súpera si stále analyzujeme, pripravujeme sa naň. Taktiež si posilňujeme víťaznú mentalitu v tíme a chceme si ísť po tri body. Verím, že aj ja osobne k tomu pomôžem.
Daniel je v Žiari nad Hronom aj so svojou priateľkou Karolinou.