Rodák z Vranova nad Topľou stredopoliar Daniel Hudák hrá za Pohronie už od februára 2016, po návrate z Nemecka. Futbal má doslova v krvi, keďže ho hráva jeho brat, ale kedysi aj otec a dokonca i starý otec, aj keď nie na profesionálenj úrovni.
Daniel Hudák sa narodil vo Vranove nad Topľou. K futbalu sa dostal už ako 7-ročný, po presťahovaní do Banskej Štiavnice. „Tak trošku si, samozrejme, ešte spomínam, keď som ako maličký behal po dvore u starých rodičov v Tovarnom, dedinke pri Vranove,“ spomína dnes 23-ročný Daniel s tým, že futbal je u nich v rodine hlavná téma. „Starý otec, môj otec a aj brat hrali futbal, takže v podstate ani nebolo o čom,“ smeje sa náš stredopoliar a dodáva, že vždy mali najbližšie k futbalu. „A tak je to aj doteraz. Niekedy až ľutujem maminu, keď u nás v telke nejde nič iné, len futbal,“ hovorí ďalej Daniel, ktorý je veľkým fanúšikom Barcelony: „Milujem Barcelonu. Odmalička im fandím. Najviac Iniestu, ale milujem naozaj celú Barcelonu - Messi, Suárez, Busquets... radosť pozerať!“
Stredopoliar Daniel Hudák hral za Banskú Štiavnicu, Štiavnické Bane, FK Dukla Banská Bystrica, FC Petržalka a aj v zahraničí. „V Nemecku som hral za NSC Neckarsulm a TS Odenheim,“ hovorí Daniel s tým, že do Pohronia sa dostal vlastne po pol roku, po jeho návrate z Nemecka. „V Nemecku som bol dokopy 2 a pol roka,“ dodáva ďalej Daniel a prezrádza: „Ak mám pravdu povedať, na skúšku do Pohronia som prišiel fakt len vyskúšať a milo prekvapiť, keďže som predtým hral až 5. ligu. Pohronie sa vtedy cez zimnú prestávku nachádzalo na 1. mieste v 2. lige. A nakoniec sa mi to aj podarilo. Presvedčiť ešte vtedy trénera Štefana Zaťku. Naozaj ma to veľmi potešilo a v podstate som si reštartoval ešte zatiaľ moju krátku kariéru."
Daniel prišiel do Pohronia ako záložník: „Väčšinu zápasov som však odohral na kraji v obrane,“ hovorí ďalej Daniel s tým, že rád by si zahral v našej najvyššej slovenskej súťaži alebo v zahraničí. „Môj momentálny hlavný cieľ je nastupovať pravidelne v základnej zostave Pohronia,“ dodáva Daniel, ktorý sa však po zranení kolena na konci minulej sezóny nevie dostať a prebojovať do základnej jedenástky. Má však poctivý prístup k tréningovému procesu. Na svoju šancu si musí počkať, pretože na jeho poste ma veľkú konkurenciu.
Náš stredopoliar trávi s chalanmi z tímu čas aj mimo tréningy. „Najviac si rozumiem s Lukášom Pelegrínim, Marekom Pittnerom a Patrikom Blahútom, ale musím povedať, že celkovo sme veľmi dobrá partia,“ hovorí ďalej a ako na záver dodáva: „Voľný čas trávim s priateľkou. Rád si idem zacvičiť v Štiavnici. V zime chodíme hrať často Futsal. A tu v Štiavnici mám aj naozaj veľkú partiu. Vždy sa niečo nájde.“