Dvadsaťjedenročný univerzálny hráč prišiel do FK Pohronie z MŠK Žilina. Zaujímavosťou je, že sa narodil v Rusku a slovenské občianstvo získal iba pred tromi rokmi. V krátkom rozhovore nám prezradil, ako sa mu v Žiari páči a čo pre neho futbal znamená.
„Žiar je síce menšie, ale veľmi pekné mesto. Mám to tu veľmi rád aj vďaka hotelu, v ktorom bývam,“ hovorí na úvod talentovaný univerzálny futbalista a ako konštatuje, v Pohroní je super partia, aj tréningy sú na vysokej úrovni. „Jediná vec, na ktorú som si musel zvykať, bolo nové prostredie. Podmienky sú však v klube rovnaké, respektíve podobné ako v iných fortunaligových mužstvách.“
Aj keď sa pri mene Bernard Petrák uvádza, že je obranca, hral aj na poste útočného krídla a v Pohroní ho fanúšikovia mohli vidieť hrať aj v útoku. Momentálne hráva v obrane. „Najlepšie sa cítim na pozícii „fullback“. Je to pozícia, na ktorej musím plniť útočné aj obranné situácie. Vo futbale by ale mal každý hráč vedieť hrať na viacerých pozíciách,“ zamýšľa sa Bernard, ktorého k futbalu priviedol otec, ktorý ešte sám v päťdesiatke aktívne futbal hrával. „Dedinka Lietava je moje bydlisko a tam som prvýkrát stál na futbalovom ihrisku.“
Fanúšikovia tohto mladého talentovaného futbalistu určite dobre vedia, že sa narodil v ruskom Voroneži. Zaujímavosťou tiež je, že slovenské občianstvo získal len pred pár rokmi. „Áno, narodil som sa v Rusku. Bývali sme tam päť rokov do chvíle, kým otec nedostaval dom na Slovensku. Slovenské občianstvo mám tretí rok a som veľmi rád, že som konečne oficiálne Slovák,“ konštatuje na margo slovenského občianstva.
Bernard je odchovancom Žiliny, kde si ho na talentových skúškach v roku 2011 vybrali tréneri. „S futbalom som začínal v Závodí, čo je prímestská časť Žiliny. Tu si ma všimol žilinský tréner Slavomír Konečný. Odvtedy som bol hráčom Žiliny. Prešiel som všetkými kategóriami, od dorastencov až po mužov. Mojim prvým profesionálnym trénerom bol Vladimír Veselý. Jeho tréningy ma vždy bavili. V dorasteneckých kategóriách som hrával na poste útočníka alebo ľavého záložníka,“ približuje mladík, ktorého silnými stránkami sú rýchlosť a výborné fyzické parametre. Dokonca sa hovorí, že spomedzi hráčov Pohronia je najsilnejší. Púšťa sa vďaka tomu so súperov do osobných súbojov a tvrdšej hry? „Nebojím sa tvrdších súbojov, niekedy ich skôr vyhľadávam,“ priznáva s úsmevom Bernard, ktorého futbalovým vzorom je Tomáš Hubočan: „Ako človek aj ako futbalista.“
O tom, že aj medzi futbalistami panuje úprimné priateľstvo, niet pochýb. Bernard si najviac rozumie s Petrom Chríbikom, ktorý kedysi hrával aj za Pohronie, dnes je hráčom FC Nitra. „Vďaka Petrovi som sa dostal na skúšku do Pohronia. Rozumiem si s ním najviac, lebo hrávame spolu futbal od ôsmich rokov,“ vysvetľuje a ako prezrádza, jeho futbalovým snom je ísť hrať do Ruska prvú ligu: „Rád by som sa tam vrátil. Aj keď Premier League je podľa mňa teraz najsledovanejšia a najlepšia. Ja osobne fandím Rotterdamu a Robovi Boženíkovi, s ktorým som kedysi hrával v MŠK Žilina.“
Fanúšikom Bernarda určite neuniklo, že má na hrudi veľkú jazvu. Ako sa nám podarilo zistiť, bude to pre neho navždy spomienka na Pohronie. „Jazvu, ktorú mám na hrudi, je moja spomienka na zápas proti Trnave. Vtedy som prvýkrát hral v základnej jedenástke za Pohronie,“ približuje a ako na záver konštatuje, momentálne je pre klub najdôležitejšia záchrana v najvyššej futbalovej lige: „Ciele máme určené. Najhlavnejší je záchrana. Skončíme tak, ako budeme hrať. Každý zápas je iný a svojim spôsobom ťažký. Ale osobne si myslím, že zápasy proti Michalovciam budú viac než ťažké.“
(li)