Len 19-ročný stredopoliar Alieu Fadera nastúpil za náš tím v sezóne 2020/21 v 14 zápasoch Fortuna ligy, v ktorých strelil tri góly a pripísal si jednu asistenciu. Dnes nám v rozhovore prezradil aj to, akým jazykom sa dorozumieva s rodinou či ako sa mu trénuje pod novým koučom.
Do Pohronia ste prišli v marci tohto roku, ako posledný hráč. Do hracieho procesu ste sa zapojil až po skončení opatrení súvisiacich s koronavírusom. Ako ste toto náročné obdobie v novej krajine prežívali? Ako ste sa na Slovensku adaptovali a kto vám najviac pomohol?
Zo začiatku to pre mňa bolo trochu ťažké, pretože prísť do krajiny, ktorá je úplne iná ako tá moja a byť tu bez rodiny či priateľov... asi si každý vie predstaviť, ako som sa cítil. Ale na druhej strane, vďaka opatreniam som mal viac času prispôsobiť sa počasiu, prostrediu a dobre sa zosúladiť so svojimi novými spoluhráčmi, s pomocou ktorých som sa dokázal rýchlo prispôsobiť.
Do minulej sezóny ste naskočili až na jej konci, keď ste odohral tri zápasy v boji o záchranu vo Fortuna lige. V týchto troch zápasoch ste si pripísal na konto jeden gól. Ako ste vnímali to, že sa hrá o záchranu? Bol na hráčov v šatni väčší tlak?
Povedal by som, že každý hráč vedel, čo je v tom okamihu ohrozené, takže sme museli zdvojnásobiť naše úsilie. Trénovali sme ako obvykle a rovnaká situácia bola aj v kabíne. Jediný rozdiel bol v tom, že v kabíne bolo oveľa viac energie, takže si myslím, že práve to nás udržalo pri živote.
V tejto sezóne už hráte od začiatku. V štrnástich zápasoch ste si pripísal tri góly a jednu asistenciu. Ako sa vám momentálne hrá?
Snažím sa vydať zo seba maximum a som si istý, že rovnako aj ostatní hráči. Chcem hrať viac zápasov, streliť viac gólov a asistovať, pomáhať tímu akýmkoľvek spôsobom.
Počas vášho pomerne krátkeho pôsobenia v klube sa už stihli vymeniť tréneri – začali ste hrať pod Mikim Radványim a momentálne vás koučuje Jan Kameník. Vidíte rozdiel v tréningoch?
Obaja sú dobrí tréneri, veľa som sa naučil od bývalého a stále sa učím aj od nového. Má zaujímavú taktiku, ktorá nám, myslím, dobre vyhovuje. V budúcnosti môžeme byť, ako tím, silní. Každý tréner má však svoje vlastné nápady. Ako hráč sa môžem naučiť veľa vecí, vďaka ktorým budem lepší.
Ako vyzerá vaša príprava na zápasy? Samozrejmosťou sú tréningy, máte však napríklad aj nejaké obmedzenia, čo sa stravy týka?
Áno, mám obmedzenia v strave. Je dôležité, aby som mal dobrú kondíciu.
Ste stredopoliar, útočník... Na ktorom poste sa vám hrá lepšie? Vyskúšali by ste si aj defenzívu?
Ako som už povedal predtým, odovzdám maximum pre tím, takže to znamená, že tam, kde chce tréner, aby som hral, som vždy pripravený zasiahnuť. Samozrejme, som útočník a na tomto poste hrám najradšej. Nikdy predtým som nehral na obranných pozíciách. Hrať v defenzíve by bolo pre mňa veľmi ťažké.
Predtým, ako ste prišli do Pohronia, ste pôsobil v klube vo vašej rodnej Gambii. Môžete nám ho v krátkosti predstaviť? Aký futbal sa tam hrá (v porovnaní s Fortuna ligou)?
Klub sa volá Real de the Banjul a je to jeden z najlepších a najúspešnejších klubov v mojej krajine. V 1. lige hrajú už viac ako 50 rokov. Sústredia sa na nábor hráčov od veľmi mladého veku, ktorí sa rozvíjajú a dávajú im príležitosť hrať v Európe. Ale futbal je tu trochu odlišný, myslím si, že je oveľa fyzickejší, aj intenzita je oveľa vyššia.
Ako ste sa dostali na Slovensko – kto si vás všimol? Vedeli ste, do akej krajiny idete?
Dostal som sa sem cez agenta. Pozeral si moje videá, páčili sa mu a tak som tu. O Slovensku som počul predtým, než som sem prišiel.
Ako ste tu spokojný? Chýba vám niečo z rodnej krajiny a, naopak, za čo ste rád, čo ste doma nemali?
Samozrejme, najviac mi chýba moja rodina a priatelia. Na zvyšok si zvykám (jedlo a počasie).
Fanúšikovia vás ako osobu ešte nepoznajú, predstavte sa nám bližšie – akú máte v Gambii rodinu (súrodenci, rodičia), akým jazykom u vás doma hovoríte, čo ste okrem futbalu predtým robili?
Mám síce iba jedného brata, ale žil som s bratrancami a ich rodičmi. Od malička som sa vždy venoval futbalu, cez víkendy som sa po škole hrával s kamarátmi v uliciach. Futbal bol teda vždy mojim snom. Som z kmeňa Mandingo, takže s rodinou a priateľmi hovorím jazykom Mandinka.
Viete už niečo po slovensky?
Moja slovenčina je stále slabá, ale učím sa od priateľov. Verím, že to bude časom lepšie.
S kým z kabíny si najviac rozumiete a celkovo, ako vnímate Pohronie? Aká v ňom vládne atmosféra, vzťahy...
Mám pár ľudí, s ktorými trávim čas aj mimo futbalu, ako napríklad Cedric Badolo, James Weir, David Bangala a Caleb. Mám dobrý vzťah s každým ďalším hráčom v kabíne, boli mi skutočne nápomocní a ústretoví. Aj atmosféra v tíme je v súčasnosti skutočne dobrá.
Ako sa vám páči mesto?
Hmmm, nie je to to, na čo som zvyknutý, ale je to pekné mesto.
Čo robíte v čase voľna?
Hrám basketbal, videohry, povaľujem sa s priateľmi a spoznávam nové miesta na Slovensku.
Máte ciele, kam by ste sa chceli profesionálne dostať hrať?
Áno, preto chcem byť čo najlepší. Chcem hrať v najlepších ligách a tímoch Európy a určite si chcem zahrať v Lige majstrov.
