V bránkovisku FK Pohronie

obr: V bránkovisku FK Pohronie

Tím FK Pohronie má momentálne k dispozícii služby troch brankárov. Každý je niečím výnimočný a špecifický svojím štýlom hry. Dlhoročnou jednotkou je Tomáš Jenčo. Popri ňom už niekoľko sezón pôsobí aj mladý Samuel Dovec, odchovanec žiarskeho futbalu. V jarnej časti tejto sezóny do tímu pribudol skúsený Libor Hrdlička. 

Tomáš Jenčo: Futbalista nemusí byť brankárom, no brankár musí byť futbalistom

Tomáš Jenčo: Futbalista nemusí byť brankárom, no brankár musí byť futbalistom

32-ročný skúsený gólman chytal pred Pohroním v tímoch Lokomotíva Zvolen, Zemplín Michalovce či Petržalka 1898. S prvou ligou sa pred rokmi lúčil práve po vypadnutí Petržalky, aby sa do najvyššej ligy vrátil ako brankárska jednotka Pohronia. Dnes je stálicou medzi našimi žrďami a podarilo sa mu vychytať nejedno dôležité víťazstvo. Spomedzi brankárov obdivuje Gigiho Buffona. „Tomáš je pracovitý a poctivý v tréningovom procese, čím sa mu podarilo vytvoriť pozíciu kvalitného brankára,“ takto opisuje Jenča tréner brankárov Roman Packo.

Pre Tomáša bol brankársky post odjakživa jasnou voľbou. „Už ako malý chlapec som sa motal okolo brány. Nič iné pre mňa nepripadalo do úvahy,“ vracia sa do minulosti a približuje, ako vyzerá bežný deň profesionálneho brankára: „Záleží to od toho, koľko máme v daný deň tréningov. Keďže dochádzam do Žiaru z Lučenca, tak dosť cestujem. Mimo tréningov sa snažím spraviť čo najviac pre svoje telo. Či už cvičením, alebo dobrou regeneráciou. Voľný čas najradšej trávim s manželkou na prechádzke alebo pri bežných denných činnostiach.“ 

Ako skúsený gólman prezrádza, tréningový proces brankárov sa od ostatných hráčov výrazne odlišuje. „Ide o špecifický post, takže aj tréningový proces tomu musí byť prispôsobený. Futbalista nemusí byť brankárom, no brankár musí byť futbalistom.“ Psychická odolnosť a odvaha, to je podľa Tomáša najdôležitejšia vlastnosť, ktorú by mal mať správny brankár. „Výška môže byť dobrý predpoklad, ale podľa mňa nie je rozhodujúca,“ zamýšľa sa a mladým začínajúcim brankárom radí: „Musia na sebe pracovať viac ako ostatní. Len tréning s mužstvom nestačí. To, čo spravia navyše, sa im potom vráti.

Tomáš Jenčo: Futbalista nemusí byť brankárom, no brankár musí byť futbalistom

Brankárska pozícia je špecifická tým, že pokiaľ je v tíme jasná „jednotka“, ostatní na svoju chvíľu čakajú. Predsa len, do brány sa zväčša dostane ten najlepší a najskúsenejší. O to ťažšie je preto byť v roli náhradníka. „Každý sa na to pozerá svojim pohľadom. No dôležitý je úspech kolektívu a tomu sa treba podriadiť. Každý chce byť na ihrisku a byť najlepší. Keď sa ocitne na lavičke, mal by pracovať viac, aby bol lepší a dostal sa späť,“ prezrádza Tomáš recept na to, ako nebyť frustrovaný z toho, keď v bráne dostane šancu spoluhráč z tímu. 

V Pohroní pôsobí Tomáš už štvrtú sezónu. Pomohol vychytať záchranu v druhej lige, následný postup do najvyššej súťaže, a rovnako aj udržanie sa v nej. Ako vníma posun, ktorým si tento klub za posledné roky prešiel? „Myslím, že klub si prešiel významným obdobím svojej histórie a som rád, že môžem byť jeho súčasťou. Za ten čas sa veľa vecí zmenilo, ja len verím, že si ľudia v Žiari budú môcť užiť najvyššiu súťaž čo najdlhšie a snáď čoskoro aj na tribúnach.“ Dlhšiu dobu bol Tomáš neohroziteľnou brankárskou jednotkou Pohronia. Potom prišiel Martin Vantruba, teraz Libor Hrdlička. Ako je to s rivalitou v tíme? „Pre dobro všetkých nás je dôležité, aby sme si navzájom pomáhali a priali, ale zároveň sme konkurenti a bojujeme o svoje miesto na ihrisku. Ak to vezmeme zo správnej strany, môže nám to pomôcť a posunúť nás to ďalej,“ konštatuje na záver Tomáš Jenčo.


Samuel Dovec začínal sezónu ako brankárska trojka. Premiéru vo Fortuna lige si odbil proti Spartaku Trnava

Samuel Dovec začínal sezónu ako brankárska trojka. Premiéru vo Fortuna lige si odbil proti Spartaku Trnava

Devätnásťročný mladík Samuel Dovec začínal s futbalom v rodnom Hliníku nad Hronom, odkiaľ prešiel do Žiaru nad Hronom. Ako dorastenec prestúpil do Podbrezovej, odkiaľ sa však po polroku vrátil späť do Žiaru a z dorasteneckej ligy prešiel rovno do A-tímu. Od malička bol jeho vzorom hviezdny Iker Casillas. „Je to nesporne talentovaný brankár, a ak bude na sebe pracovať, môže patriť k top brankárom na Slovensku, čo potvrdil aj svojou premiérou v Trnave,“ povedal o ňom Roman Packo, súčasný tréner brankárov v Pohroní.

Ako Samo priznáva, brankársky post si nevybral automaticky, skôr mu prischol. „Ešte keď som začínal s futbalom v rodnom Hliníku, tak sa stala situácia, že sme nemali brankára na zápas a nikto sa neodvážil ísť chytať. Tak som sa prihlásil ja a odvtedy som zostal v bráne,“ spomína na prvé dotyky s loptou v pozícii gólmana.

Aj keď na prvý pohľad sa môže zdať, že brankári nemajú toľko pohybu ako hráči, opak je pravdou. Ani oni nemôžu byť vynechaní z tréningového procesu. Na každý jeden zápas sa poctivo pripravuje aj Samo, aj keď dopredu vie, že v bránke bude jeho tímový kolega. „Ráno vstanem, naraňajkujem sa a idem do Žiaru do šatne. Zraz mávame väčšinou 30 – 45 minút pred tréningom. Prídem do šatne a prezlečiem sa. A keďže som spomedzi brankárov najmladší, skontrolujem lopty, či sú dobre nafúkané a idem sa individuálne rozcvičovať,“ naznačuje svoj bežný deň a približuje, čo znamená individuálna rozcvička v jeho prípade: „Porolujem sa na masážnom valci, spravím si strečing a poposilujem s vlastnou váhou. Potom idem už do tréningu, ten trvá tak 90 minút.“ Po tréningu nasleduje sprcha a ďalšia príprava záleží od toho, či majú futbalisti dva tréningy alebo nie. „Keď máme jeden tréning, idem po ňom domov. Doma si oddýchnem nejaké dve hodiny a neskôr si zacvičím. Ak máme dva tréningy, nasleduje spoločný obed. Po obede máme väčšinou hodinu a pol voľno, počas ktorého ideme so spoluhráčmi na kávu, alebo riešim veci mimo futbalu. Potom máme znova tréning. Po ňom si spravím strenčing a idem domov, kde trávim čas s rodinou.

Samuel Dovec začínal sezónu ako brankárska trojka. Premiéru vo Fortuna lige si odbil proti Spartaku Trnava 

Podľa Sama je každý brankár svojský. Tiež si myslí, že výška nehrá pri hre veľkú rolu. „Keď je niekto nižší, ale rýchly a má dobrú odrazovú silu v nohách, tak z neho môže byť tiež kvalitný brankár,“ zamýšľa sa a aj vo svojom mladom veku radí začínajúcim brankárom: „Kým sú mladí, nech sa bavia futbalom. Či už vyhrajú, alebo prehrajú, nech sa tešia na každý tréning a na každý zápas.“ 

A ako vníma situácie, keď je v roli náhradníka? „Nikto nechce sedávať na lavičke. Každý chce hrať. Je to však akýsi impulz pracovať na sebe a byť každým dňom lepší a lepší.“ Sezónu začínal ako trojka medzi žrďami FK Pohronie, ale už v úvode sezóny sa mu podarilo odbiť si premiéru vo Fortuna lige. Proti ťažkému súperovi z Trnavy pomohol vybojovať cennú remízu a priaznivci Pohronia oceňovali jeho výkon. Ako priznáva, zo začiatku zostal prekvapený, keď sa od trénera dozvedel, že proti Spartaku nastúpi do brány, ale, ako prezrádza: „Zároveň som to aj čakal, keďže sa pred zápasom zranil Martin Repiský. Bolo to pre mňa niečo nové, stáť pred skoro 4000 ľuďmi prvýkrát a hneď v ligovom zápase proti Trnave.“ A ako sa cíti v Pohroní dnes, keď sú v tíme traja brankári? „Samozrejme, nejaká rivalita medzi nami je, ale myslím si, že je to zdravá rivalita, navzájom sa povzbudzujeme. Máme veľmi dobrý vzťah medzi sebou. Skúsenejších kolegov sa pýtam na ich názor a aj oni sa mi snažia poradiť, keď sa im niečo nezdá,“ dodáva Samuel Dovec.


Libor Hrdlička: Brankár je väčšinou ten posledný, ktorý môže zabrániť gólu

Libor Hrdlička: Brankár je väčšinou ten posledný, ktorý môže zabrániť gólu

Najstarším, a s výškou 1,91 m aj najvyšším gólmanom Pohronia je 35-ročný Libor Hrdlička, ktorý sa k tímu pripojil pred štartom jarnej časti sezóny. Do Žiaru prišiel z českej Karvinej. Rodák z Bratislavy chytal predtým aj za Brno, pôsobil tiež v slovenských kluboch Inter Bratislava či Trenčín, na Ukrajine, v Gruzínsku a Poľsku. 

Ako v prípade Jenču, aj u Libora Hrdličku bol brankársky post jasnou voľbou. „Lákalo ma to viac do bránky, ako strieľať góly. Ešte priznám, že ma možno viac lákalo byť hokejovým brankárom, ale tam sú prvotná investícia do výstroja a celkové náklady na tréningy vyššie ako vo futbale. Medzi základnými školami v Bratislave sa organizovali školské turnaje a do nášho tímu som sa hlásil hneď ako brankár. Po jednom turnaji ma oslovil tréner žiakov z Interu Bratislava a zavolal ma na futbalový tréning na Pasienky. Prišiel som na prvý tréning a odvtedy to ťahám už asi 26 rokov,“ spomína na svoje brankárske začiatky Libor.

Bežný deň profesionálneho brankára vidí rovnako ako deň iného spoluhráča. „Rozdiel je až priamo počas tréningu, kde my, brankári, robíme časť tréningu oddelene s našim trénerom brankárov a záleží potom na náplni celého tréningu, kedy sa zapojíme s hráčmi,“ konštatuje a všeobecne ku dňu futbalistu naznačuje: „Tréningy sú buď ráno, poobede, alebo tzv. dvojfázový, a teda ráno aj poobede. Pred každým tréningom musíte byť v šatni polhodinu alebo hodinu skôr. Každý hráč sa individuálne pred tréningom pripravuje v šatni, posilňovni alebo v telocvični, resp. s fyzioterapeutom či masérom. Preto niektorí hráči prídu možno už aj viac ako hodinu pred tréningom a niektorým stačí, keď prídu až na tu povinnú polhodinku. Samotný tréning trvá vždy rôzne. Od 60 po pokojne aj 180 minút. Záleží od toho, na čo je tréning zameraný. Po tréningu nasleduje podobný režim ako pred ním. Buď si hráči pridajú a ešte pocvičia, alebo sa venujú regenerácii a starostlivosti o telo.“ Brankári mávajú niekedy aj individuálne rozbory zápasov s trénerom brankárov. Rozoberajú zápasy, ktoré už odohrali, alebo sa pripravujú na nadchádzajúcich súperov. „Rozoberáme ich silné stránky, na ktoré si my, brankári, musíme dať pozor. Buď sme všetci brankári spolu a chystáme sa spoločne, alebo niekedy len s trénerom si povieme, napríklad po zápase, čo sa dalo spraviť lepšie, alebo si zhrnieme, čo bolo dobre.

Ako Libor vysvetľuje, brankári sa v porovnaní s hráčmi z poľa oveľa viac kladú na zem a opätovne vstávajú, a to v rôznych pozíciách. „Pochopiteľne, každý dobrý brankár musí mať veľmi dobrý úchop - chyt lopty. Je veľká výhoda, keď sa lopta po  strele alebo prihrávke udrží v rukách. No a v neposlednom rade je to aj psychika. Brankár je väčšinou ten posledný, ktorý môže zabrániť gólu. To už je ale téma sama o sebe. Sú rôzne typy brankárov a každý je trochu iný. No základom je hlavne aj koncentrácia na každú hernú situáciu,“ hovorí skúsený gólman a ako ďalej konštatuje, pri brankárovi je, samozrejme, výška výhodou. Rovnako ako aj v iných športoch: „Nižších brankárov je menej, ale zato vedia vykompenzovať menšiu výšku fyzickou zdatnosťou. Napríklad majú výborný výskok, alebo sú obratnejší.

O Liborovi môžeme povedať, že je skúseným gólmanom. Medzi brankárske žrde sa postavil nielen na Slovensku či v susedných Čechách, ale chytal aj na Ukrajine či v Poľsku. A čo by on poradil začínajúcim brankárom, ktorí to myslia s futbalom vážne? „Hlavne treba poctivo chodiť na tréningy a na nich makať naplno. Či už fyzicky, alebo robiť veci technicky správne a počúvať rady trénera. V dnešnej dobe už treba vedieť hrať dobre aj nohou, takže nezanedbať nič. Dá sa teda povedať, že mladí brankári už musia byť zručnejší ako iní hráči. Nie je na škodu sledovať top svetových brankárov na videu alebo v televízii. Túto možnosť, priznávam, využívame aj my, starší. Stále sa dá niečomu priučiť, alebo odpozerať nejaké techniky či tréningy top brankárov.“ Pri tejto odpovedi nám napadá aj ďalšia otázka, ktorá súvisí s Liborovým futbalovým vzorom, ktorého rád sledoval či stále sleduje v akcii. „Mal som viacero obľúbených svetových brankárov. Nikdy nie iba jedného. Tak isto brankári z našej alebo českej lige boli pre mňa vzormi. Dnes, keď náhodou niektorého stretnem, tak je to pre mňa veľká česť. Na druhej strane, sledujem dnešných starších hráčov, ktorí v mojom alebo vyššom veku, ako som ja, stále hrajú na top úrovni. Napr. Cristiano Ronaldo, Messi, Buffon, Ibrahimovič. A to ma stále motivuje ďalej tvrdo pracovať a trénovať, z druhej strany čoraz viac sa venovať a starať o svoje telo.

Libor Hrdlička: Brankár je väčšinou ten posledný, ktorý môže zabrániť gólu

Pred zápasom sa prežehná alebo stihne krátku modlitbu

Libor prezrádza, že nemá žiadne predzápasové rituály, ani nie je poverčivý. Ale zvykne sa pred zápasom prežehnať, niekedy dokonca stihne aj krátku modlitbičku. A aký je to pocit pre brankára, keď sa ocitne v roli náhradníka? „Aj v tomto smere je brankársky post špecifický. My totiž počas zápasu pravidelne nestriedame. A keď sa niektorému z nás darí aj počas viac zápasov za sebou, tak sa už, bohužiaľ, nestriedame ani po zápasoch. Samozrejme, trénuje sa poctivo takisto, ako keby mal ten brankár nastúpiť v ďalšom zápase. Aby bol nachystaný, keď dostane príležitosť v zápase.“ 

Kolektív v Pohroní je výborný a dobre poskladaný

Do tímu Pohronia prišiel Libor z českej Karvinej. Takmer okamžite zaujal miesto v základnej zostave trénera Kameníka. „Popravde, ani som presne nevedel, do akých podmienok a kolektívu prichádzam. Na štadióne v Žiari som ešte nemal tú česť hrať a dokonca som sa osobne nepoznal so žiadnym hráčom, ktorý bol v kádri. Preto som veľmi rád a spokojný z toho, čo som tu našiel. Kolektív je výborný a myslím, že dobre poskladaný. Zázemie a fungovanie klubu veľmi chválim. Na to, že sme menší klub a postupne rastieme s rokmi v prvej lige, tu funguje všetko na 100 %. Funkcionári klubu sa snažia hráčom vytvoriť tie najlepšie podmienky a my sa musíme odvďačiť výkonmi a udržaním klubu v najvyššej lige,“ hovorí Libor na margo aklimatizácie v klube, na zázemie a kolektív Pohronia a pre porovnanie s českými klubmi konštatuje, že súťaže v oboch krajinách sú veľmi podobné. Odlišujú sa iba z technického hľadiska: „Podľa mňa, kluby v Čechách majú väčšie rozpočty na svoj chod.

Okrem slovenskej a českej ligy okúsil Libor aj angažmán na Ukrajine, v Poľsku či v Gruzínsku. Na ktoré z doterajších pôsobísk spomína najradšej? „Som rád za každý zahraničný angažmán, ktorý mi futbal priniesol. Mal som šťastie na kvalitné súťaže či dobré kluby. Dalo mi to veľa do života po osobnej stránke, ale aj z futbalového hľadiska. Na Ukrajine a v Poľsku je futbal na úžasnej úrovni. Teda, na Ukrajine v tej dobe, keď som tam pôsobil. V Gruzínsku zas úroveň  súťaže, podľa mňa, nedosahovala na slovenskú, ale zase som žil v úžasnom meste a pôsobil v top gruzínskom klube Dinamo Tbilisi, kde boli vytvorené vynikajúce podmienky na futbal.

Aj keď v Pohroní momentálne pôsobia traja brankári, môžeme hovoriť o zdravej rivalite. „Ja sa snažím byť vždy kamarát s kolegami brankármi. Sme taký špecializovaný minikolektív a držíme spolu. Berieme sa navzájom, samozrejme, ako konkurenciu, ale mám radosť, keď vidím, že sa niektorému z nás darí na tréningu a zápase. Povzbudzujeme sa, hecujeme aj podpichujeme,“ dodáva na záver Libor Hrdlička.

(mč, li)

 


Fortuna liga

02.04.2021 09:27:49 Fortuna liga

Tréner Kameník: Prestávka padla vhod ale už sa tešíme za zápas.

Po víťaznom zápase s FC Nitra 3:2 mal tím FK Pohronie čas na vydýchnutie si, keďže Fortuna liga mala uplynulý ...

Fortuna liga

22.03.2021 13:05:20 Fortuna liga

V bránkovisku FK Pohronie

Tím FK Pohronie má momentálne k dispozícii služby troch brankárov. Každý je niečím výnimočný a špecifický svojím štýlom hry. Dlhoročnou ...

Fortuna liga

20.03.2021 19:07:40 Fortuna liga

Víťazstvo proti Nitre nás posunulo na čelo skupiny o záchranu

Futbalisti FC Nitra prehrali v sobotnom zápase 2. kola skupiny o udržanie sa vo Fortuna lige s FK Pohronie Žiar ...

Fortuna liga

20.03.2021 16:48:13 Fortuna liga

Zápas proti Nitra môžete sledovať aj online

Zápas 2. kola skupiny O udržanie sa vo Fortuna lige medzi FC Nitra a FK Pohronie môžete sledovať online prostredníctvom ...

Fortuna liga

19.03.2021 14:09:01 Fortuna liga

Zomrel legendárny mládežnícky tréner Milan Nemec

So smútkom sme prijali smutnú správu, že 19.3. nás navždy opustil dlhoročný mládežnícky tréner FK Žiar nad Hronom a FK ...

Fortuna liga

18.03.2021 08:50:11 Fortuna liga

Alieu Fadera dostal pozvánku do reprezentácie Gambie

Talentovaný 19-ročný ofenzívny hráč FK Pohronie dostal po prvý krát pozvánku do seniorskej reprezentácie Gambie. Jeho rodnú krajinu čakajú dva ...